10.Kapitola-Asi sa so mnou niečo deje

15. února 2009 v 19:37 | Marauders |  Záškodníčka
Po dlhom čase ďalšia časť.Tak príjemné čítanie.


10.Kapitola
Asi sa so mnou niečo deje

Už prvý deň po Patronusoch sme ja aj Sirius vedeli,že sa niečo deje.
James a Lily sa k sebe správali veľmi slušne až to bolo príliš podozrivé.
Ale napriek tomu som zahnala svoje pocity dakde dokúta a tešila sa ako si pôjdeme opäť zajazdiť.
Sirius si osedlal Hester,zdalo sa,že sa celkom dobre skamarátili ja Diabla,ktorý bol-koniec koncov-ako vždy plný bujarosti a nemohla som potlačiť,že odkedy prišiel Sirius,veľmi mi nedôveruje.
Možno potlačuje skryté city k Hester a má pocit,že Sirius ich marí,aj keď mi je z toho strašne smiešne už len pri pomyslení na to,že by sa Diablo zaľúbil.
James a Lily sa rozhodli,že si pôjdu zajazdiť do lesa,kým ja mám dávať pozor na Siriusa a keď sa vrátia,dám si s Jamesom závod.
Súhlasila som,ale nechápala som,prečo súhlasí Lily s prechádzkou v lese.
Kým sme mierne klusali so Siriusom po lúke,rozmýšľala som.
A nemohla som prísť na to,nad akým vysvetlením sa mám zamýšľať.
,,Sirius?"ozvala som sa zrazu,lebo ma napadol jeden úžasný nápad.
,,Stalo sa niečo,Amily?"
Prečo ma striaslo akonáhle vyslovil moje meno?
,,Mali by sme zistiť,čo sa v tom lese vlastne deje,"navrhla som a už som Diabla otáčala k lesu.
Siriusovi sa zvláštne blyslo v očiach a uškrnul sa.Naozaj sa mi to páčilo.
,,Nikdy som nepočul lepší nápad!"vyhŕkol.
Zasmiala som sa,stisla som Diablovi boky a ten sa cvalom rozbehol do lesa.
,,Hej počkaj ma!"kričal za mnou Sirius,ale ja som len cválala priamou čiarou do lesa,vzduch ma udieral do pľúc,vietor mi rozfúkal vlasy,ale stále som sa smiala ani neviem prečo.
Keď som konečne dorazila na kraj lesa,spomalila som.
Jednak som musela počkať na Siriusa a chcela som byť potichu,keď nájdem Jamesa s Lily.
O chvíľu sa prirútil zadychčaný Sirius.
Opäť som sa zasmiala.Čo s tým dnes mám?
,,Ty si taký zadychčaný,akoby si tú cestu odbehol namiesto Hester."
,,Snažíš sa byť vtipná?"
,,To ani nemusím,lebo ja SOM vtipná.A teraz pôjdeme krokom,aby sme ich počuli a tu sa aj tak rýchlejšie ísť nedá."
Predierali sme sa pomedzi stromy,korene,kríky a konáre a som si istá,že Lily a Jamesovi bude dosťpodozrivé,keď nás uvidia celých doškriabaných,ale ja už niečo vymyslím.
Sirius najprv hundral,ale potom som ho zrušila,tak sa krotil.
,,Nikdy som sa ťa vlastne nespýtal,či máš nejakých súrodencov,"spýtal sa odrazu.
Sklopila som oči a vzápätí sa pozrela do korún stromov,kadiaľ len slabo prekukovalo slnečné svetlo.
Toto bola pre mňa dosť bolestivá téma.
Aj pre Jamesa,ale bola som presvedčená,že to Siriusovi povedal,tak ako som to ja povedala Lily a že sa ma na to už nikto v živote nespýta.
,,Mala som..."povedala som s pohľadom stále zabodnutým dohora.
,,Ako to,že...mala?"spýtal sa opäť,ale opatrnejšie.
,,Vieš,som prekvapená,že ti to James ešte nepovedal.Totiž,bolo to...už dávno.Mala som brata.Andrew bol zároveň aj môj najlepší priateľ.
Keď som mala osem a on desať,mal jedného priateľa.Z Írska a mal ísť na leto k nemu.Naši ho nechceli pustiť,ale ja som ich presvedčila.Mal s ním ísť aj James,ale dostal kiahne a tak nemohol ísť.
Po dlhom presviedčaní Andrewa nakoniec...pustili.Leto sa skončilo,ale on stále nebol doma.Poslali sme sovu do tej rodiny,ale oni nám napísali,že Andrew vôbec neprišiel.
Báli sme sa a nakoniec sme sa dozvedeli,že...že..."
Potlačila som vzlyk.
Sirius sa dovtípil.
,,Nevieme kto to bol.Keby sme na to prišli,bola by som prvá,čo by po ňom šla.Pomstila by som ho.Lebo za všetko môžem ja!"
Poslednú vetu som vykríkla.
Sirius sa na mňa pozeral so zvláštnym výrazom.
Odpovedala som mu na nevyslovenú otázku.
,,To ja som našich presvedčila,aby ho pustili!Nemuselo by sa nič stať.A keď si predstavím,že by James nedostal tie kiahne..."
Sklonila som hlavu,aby som zakryla slzy.
Počula som,že Sirius zoskočil s koňa,ale aj tak som vraštila čelo,aby som potlačila tie...veci čo mi stekali po tvári.
Po tvári,ktorá zmäkla akonáhle niekto spomenul jej brata.
Cítila som,že ma chytil za ruku.
Pozrela som sa mu do očí.
,,Nebola to tvoja vina.Čo sa stalo,stalo sa,"povedal a ja som sa usmiala.
,,Tak poďme nájsť tých dvoch."
Opäť sme išli krokom.
Nepotrebovali sme hovoriť.
Len po chvíli som prehovorila.
,,Musím sa ťa spýtať na niečo,čo ma už dosť dlho trápi,"začala som.
,,Tak spusť."
,,Nemáš aj ty pociť,že nám niečo uniká?"
,,Aspoň,že nie som sám."
Chcela som sa zasmiať,keď som začula zvuky tlmených hlasov.
Zosadla som s Diabla a ukázala som Siriusovi,aby bol ticho.
Nebolo mu treba dvakrát hovoriť.
Kone sme nechali tak aj tak bolo jasné,že nikam neujdú.
Vyhýbali sme sa konárom a zoschnutým koreňom,aby sme zbytočne nevzbudili pozornosť a opatrne sme sa čoraz bližšie približovali ku hlasu.
,,Prečo si vlastne chcel,aby som išla s tebou do lesa?"začula som Lilyn hlas.
,,Chcel som sa s tebou porozprávať o tých našich Patronusoch.Bez toho,aby nám boli tí dvaja stále za chrbtom."
,,No dovoľ!"rozčuľoval sa potichu Sirius,ale ja som mu zase ukázala,aby bol ticho a stále som sa približovala bližšie k nim.
Zbadala som ich a tak som si pohodlne ľahla do machu,pričom som z nich nespúšťala oči.
,,Neviem o čom hovoríš,"povedala Lily,ale bolo na nej vidieť,že znervóznela.
,,Lily,nerozčuľuj ma,naozaj si si nič nevšimla?"spýtal sa s naliehavosťou v hlase James.
Lily nepresvedčivo zavrtela hlavou.
,,Môj Patronus je jeleň.Tvoj laň.Si si istá,že je to len náhoda?"
,,Ja...nechápem,čo tým chceš povedať.No a čo,že je môj Patronus laň a tvoj jeleň?"
James si vzdychol a na moje veľké prekvapenie nasadol na Tess a povedal: ,,Tak poď,lebo sa tí dvaja už začnú strachovať."
Ajajaj!
Dúfam,že som zle počula!
Nie,zreteľne počujem ako kopytá narážajú o tvrdú a suchú zem,takže to je naozaj pravda.
Teraz ma už vážne zabijú!
A aj Siriusa!
,,Musíme tam byť skôr ako oni!"vykríkla som a rýchlo som,potkýnajúc sa,utekala k Diablovi.
Sirius za mnou.
Doslova som vyskočila na Diabla,chytila pevne opraty,ale aj tak som čakala na Siriusa.
Doriti čo sa to so mnou deje?!
,,Nestihneme to!"dychčal Sirius.
,,Tak si budeme musieť pohnúť."
Cválala som,ale teraz inak ako predtým.
Fakt som sa bála.
Nie o vlastný život,to nie,ale o to,že by som stratila Lilynu dôveru.
Ona totiž neznáša špehovanie.
Sirius šiel zarovno so mnou a ja som rozmýšľala nad dobrou skratkou.
Keby sme teraz pri tom veľkom buku zahli doľava,dostali by sme sa na druhý koniec farmy.
Tam nás asi hneď hľadať nepôjdu.
,,Choď za mnou!"
Hoci sme poháňali kone ako najviac to šlo,vedela som,že sú stále pred nami.
Keď sme zahli,už som sa vôbec nevedela orientovať len som išla za svetlom a zeleňou,ktorá istotne prenikala z druhej časti lúky.
Z lesa som vyšla prvá a počula som Jamesov hlas z druhej strany.
Obzrela som sa dozadu na Siriusa,zastala som a zoskočila som dolu z Diabla.
Ja krava som sa nepozrela a tam som padla rovno do sena,čo tam sušili Handersovci.
Sirius sa hnal takou rýchlosťou ku mne až sa neudržal na Hester a spadol rovno vedľa mňa.
A tak sme boli celý od sena.
Rozhodila som rukami,ale potom som začula dôverne známy smiech.
,,Tak to je teda gól!A ja,že sa pripravuješ na závod,ktorý máš už vopred prehratý,"uškrnul sa James a vo mne sa rozbúrila krv.
Na to,že sme práve ušli zo spovedania,čo sme robili v lese som úplne zabudla.
Nezáležalo mi na tom,že si James s Lily myslia,že sme robili somariny v sene,ale na závode.
Ktorý vyhrám.
Čo mám povedať,som súťaživý typ.
,,No tak to sa ešte uvidí."
,,Tak po kadiaľ?"spýtal sa James.
,,Po stajne a naspäť sem.A nepodvádzaj!"uškrnula som sa.
,,Dobre.Odštartuje nás Sirius."
Závody s Jamesom som priam milovala.
A to preto,že nikdy nedopustil prehru bez snaženia.
Opäť som nasadla na Diabla.
Prikrčila som sa,aby sme išli,čo najrýchlejšie.
Aj keď som sa nemala čoho báť,lebo Diablo bol rýchlejší než Tess.
James spravil to isté.
,,Pripraviť sa...Pozor...TERAZ!"
Ani si nepamätám,kedy som naposledy išla tak rýchlo.
Jednoducho som mala pred sebou rozmazano,ale ani som nemusela vidieť,lebo Diablo presne vedel,kadiaľ má ísť a presne vedel,kedy sa má otočiť.
Zbožňujem takýto adrenalín.
Vyhrala som na plnej čiare.
Ale James nebol sklamaný,lebo väčšinou sme sa vo víťaztvách každé leto striedali.
Ale v ten deň sa vo mne niečo zlomilo.
Bolo to niečo v pohľade,aký som hádzala na Siriusa a aký on hádzal na mňa.
Niečo sa zmenilo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 wisty wisty | E-mail | Web | 19. února 2009 v 20:03 | Reagovat

super kapča:) se moc těším na pokráčko:)

2 Mikim Mikim | Web | 13. března 2009 v 15:18 | Reagovat

acho bože...tej Amily by to už konečne mohlo docvaknúť...:D

3 Lilly-SB Lilly-SB | Web | 22. září 2009 v 23:19 | Reagovat

:D:D božínku,prej: snažíš se být vtipná? já nemusím, já jsme vtipná :D :D :D ale chudák s tim Andrewem, ovšem tahle povídka je tak dokonalá, že s epořád něco děje, jeden rozhovor je zajímavější než druhej prostě číst tohle musí bejt snem milovníků dobrýho počteníčka!!! :) já osobně jsem se ještě i límala smíchy u toho -proč jsem s tebou měla jít do lesa? -aby jsme si mohli promluvit osamotě bez těch dvou v patách- a sirius v úkrytu grrr :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama