Prológ+prvá kapitola

18. února 2009 v 19:27 | Kikush
Tak som sa rozhodla že toto nebude vyložene Lily-James blog a preto sem pridávam prológ plus prvú kapitolu mojej vlastnej poviedky.
Už dopredu hovorím,že je historická,ale že mnoho postáv som si vymyslela a naozajstná je len postava Francisa Drakea,ktorý sa tam neobjavuje priamo,ale všetko sú to jeho predkovia.
Dúfam,že sa bude páčiť.


1.Prológ

Stalo sa to skôr,ako bol hocikto z vás,čo toto práve číta na svete.Vlastne som vtedy neexistovala ani ja a predsa viem,ako to bolo.
Po zaprášenom chodníku kráčala žena zahalená v plášti s kapucňou.Bola tmavá noc,tmavá ako dozretá černica,tmavšia ako si viete predstaviť, a ona pod plášťom skrývala nejaký vrtiaci sa uzlík.Kráčala celým mestom a veľmi rýchlo,akoby každá sekunda niečo znamenala až zastala v prístave.Vedela,že ich loď mala odísť až zajtra ráno a ,že všetci budú pred dlhou plavbou spať.
Pred vchodom do prístavu sedel starý muž.Tiež bol oblečený v plášti a zdalo sa,že na ňu čakal.Žena neprejavila ani najmenšie prekvapenie,že ho vidí. ,,Nepokúšaj sa ma zastaviť,"povedala monotónym hlasom. ,,O to sa predsa ani nepokúšam,"usmial sa starec a žena sa na neho prekvapene pozrela.
,,Vieš,že je to pre ňu najlepšie.Ja by som sa o ňu nepostarala.Nechcem ani,aby vyrastala na zámku.Jej otec je predsa pirát a ona patrí k nemu a nie ku mne,"povedala a zdalo sa, že potláča vzlyky.
,,Nikto neroztrhne puto medzi dieťaťom a matkou to si pamätaj Barbara,"prehovoril muž. ,,Vieš za akých okolností sa narodila.V deň,keď sa skončila táto utajená vojna.Znamená to,že by bola nasledovníčka môjho rodu a ja nechcem,aby vyrastala ako budúca grófka a nechcem,aby sa ňou aj sama stala."
,,Nebránim ti,ale nechceš ju predsa len dať ku mne?"
,,Už som o tom premýšľala Zambiny,ale chcem,aby bola čo najďalej od tohto mesta."
Zambiny iba prikývol.
Mlčky kráčali prístavom až prišli až ku najhonosnejšej lodi zo všetkých čo tam boli.Bola ale aj najdodrvenejšia.Vlajka ani názov lode sa nedali v tej tme rozoznať.
Barbara opatrne podišla k mostíku na lodi a položila tam uzlík,v ktorom sa ukrývalo zabalené dievčatko. ,,Nechala som Godricovi list,kde som mu všetko napísala,"povedala Barbara a položila list vedľa spiaceho dieťatka.Čo bolo v tom liste mi bolo a aj je záhadou a už sa to nikdy nikto nedozvie.
Pobozkala malú na čelo,pričom sa mierne pomrvila a zamrnkala,ale o chvíľu už opäť spala a Barbara sa otočila a pomalým krokom sa pobrala preč,ale ten krok bol nútený a taký akoby súperila sama so sebou a bola v pokušení zobrať svoju dcéru a ujsť s ňou preč.
Pozrela sa na ňu posledný krát a v jej pohľade sa ukrývala bolesť,akú by ste od nej určite nečakali keby ste ju poznali a odišla,ani sa so Zambinim nerozlúčila. Zambiny podišiel ku malej a pohladil jej jemné, hnedé vlásky. ,,Mohol by som ťa teraz zobrať k sebe,aby si sa mohla naučiť všetko čo viem,že budeš potrebovať.Mohol by som ťa uniesť a nikto by sa nikdy nič nedozvedel.Ale ja viem,že ty raz za mnou prídeš sama a budeš chcieť všetko vedieť.Už teraz si výnimočná a ešte len budeš,"povedal,už chcel odísť,keď sa otočil a dodal: ,,Veľa šťastia Marylin."

2.Diamantová miestnosť

Uplynulo veľa rokov od tej noci,čo Barbara Morissová zaniesla svoju dcéru do prístavu a položila na mostík lode Tastoraz.Presne štrnásť rokov.Marylin vyrástla v krásne dievča.Bola veľmi vysoká na svoj vek.Vyrastala ako divoška a vôbec sa nesnažila to skrývať.
Celá posádka ju mala veľmi rada.Bola vtipná aj múdra.Zaujímala sa o veľa vecí,ale nejako ju nikdy netrápila jej matka.Vedela len že bola a možno ešte stále je a že ju nechcela.Viac jej nebolo treba.To,že nechcela o svojej matke nič vedieť,bolo najprv aj pre mňa záhadou,ale dozvedela som sa svoje a nechcem tu márniť čas rozprávaním,ako sa pre ňu Marylin trápila.
S otcom prešla skoro celý svet a veľmi často lúpili iné lode.Marylin bola šikovná a keby chcela už by sama mohla viesť celú loď.
Veľmi sa podobala na otca až na vlasy farby mahagónu,ktoré,ako jej povedal otec,mala po mame.Už viackrát sa pokúsila ich zafarbiť,aby sa nepodobala na mamu no nepodarilo sa jej to.Jej otec Godric jej,ale nikdy nepovedal ako veľmi sa podobá na mamu.Bola ako ona či už výzorovo,alebo povahovo.Jej mama sa celý čas snažila dokázať,že nie je taká aká má byť.Mala byť grófka.Hrdá,uctievaná a so spôsobmi.Týmto musela skrývať svoju búrlivú povahu,tvrdohlavosť,neústupnosť a sen nebyť tým kým mala byť.
Ale Marylin nemusela nič skrývať.Bola slobodná a správala sa tak,ako chcela.
Hocikedy v noci,keď nemohla zaspať a ukotvili niekde na šírom mori skočila do vody a plávala s delfínmi.Mala zvláštnu schopnosť rozumieť si so zvieratami aj s prírodou samou.Častokrát len tak sedela na móle a počúvala,čo šepká more.Niekedy to boli celé príbehy minulé aj súčastné.Sú to úžasné príbehy a priala by som si,aby ste nejaký počuli,hoci si myslím,že by ste im veľmi nerozumeli a vôbec by s týmto nesúviselo.Počúvala aj ,ako more prenáša šum lístia vo vetre niekde ďaleko odtiaľ,kde kotvili.
Veľakrát večer,keď len takto sedela a počúvala k nej prišiel otec. ,,Už zase si tu.Je veľmi zvláštne,aká si kľudná v noci.Povieš mi prečo je to tak?Čo ti šepká more?"spýtal sa.
Godric Drake bol vysoký urastený muž s úzkymi,vpadnutými, hnedými očami,ktoré boli navlas rovnaké ako Maryline.Mal trochu dlhšie,čierne vlasy.Miloval svoju dcéru nadovšetko.Bol rád,že si loď a cestovanie obľúbila,ale nemohol zabudnúť na to,kto má byť.Ako potomok piráta Francisca Drakea pokračoval v tradícii.
Keďže Marylin vyrastala na lodi,neustále cestovala a nemala možnosť kamárátiť sa s rovesníkmi.Aj keď v miestach,kde sa zastavovali sa spoznala s rovesníkmi a našla si medzi nimi veľmi dobrých priateľov.Obľúbili si ju aj najmä vďaka príbehom z ich ciest.Vždy každému sľubovala,že sa vráti,ale sama veľmi dobre vedela,že sa s nimi už v živote neuvidí.Preto nemala žiadnych stálich priateľov.
Práve sa jej snívalo s jedným dievčaťom Hanou.Hana bola usmievavé dievča a keď bola s Marylin stále sa smiali.Vtedy boli niekde na pobreží Portugalska a strašne veľa vecí vyviedli.Mali vtedy deväť rokov.Poznáte také živé sny?Máte pocit,že je to naozaj a niekedy,keď sa prebudíte,máte pocit,že sa to naozaj stalo.
Videla seba a Hanu,ako bežia po pláži.More im oblizovalo členky,nohy sa im vbárali do piesku.Marylin priam cítila vôňu mora,keď vtom sa zobudila.
A naozaj cítila vôňu mora.Potom sa ťapla po hlave.Veď je na mori.Posadila sa na posteli a poobzerala sa po svojej kajute.
Nebola veľká,ale zato veľmi útulná.Ak ste skromnejší typ a máte radi lode,naozaj by sa vám páčila.Bola v nej posteľ a skriňa,ktorú Marylin používala na ukladanie vecí,čo vylovila z mora alebo čo si kúpila,keď sa zastavili v nejakej zaujímavej krajine.Mala krásny náhrdelník z Indie,náramok z Ameriky,ale najviac si cenila krásne mušle z Venezuely,ktoré si sama vylovila z mora a perlu,ktorú našla v jednej perlorodke.
Okrem postele a skrine mala prekrásne,ručne vyrezávaný stôl zo zásuvkou na kľúčik.V tej zásuvke mala svoj lodný zápisník , do ktorého si zapisovala nielen ich námorné plavby,ale aj svoje pocity z cesty a všetky svoje myšlienky.Niečo akoby denník.
Zápisník si viedla už od svojich jedenástich rokov,keďže bol veľmi hrubý.Dostala ho od otca na svoje jedenáste narodeniny.
Teraz,keď už bola Marylin hore,bolo dosť nepravdepodobné,že by znova zaspala.
Obliekla si svoje najpohodlnejšie a najneobyčajnejšie šaty.A prečo neobyčajné?
Keďže žila Marylin na pirátskej lodi,nebolo možné,aby sa po lodi premávala v nejakých krásnych,nadýchaných,moderných šatách(tej doby).Zvlášť preto,že by také šaty nezniesla a aj preto,že by ich pri svojej dobrodružnej povahe určite potrhlala.A hlavne,boli strašne nepohodlné.Preto jej dal jej otec ušiť tie najzvláštnejšie šaty,pre tú dobu.
Boli dlhé,tmavo modré,s dlhými rukávmi a priliehavé,čo bolo na tú dobu neprípustné.Ale Marylin také šaty veľmi pristali a milovala ich.
Rýchlo sa obliekla a vyšla na palubu.
Hneď ako sa vynorila a zacítila ten slaný morský vzduch,akonáhle sa jej vánok zaboril do vlasov,okamžite bola čulá a prebratá.
Vybrala sa na koniec lode,aby zistila či neuvidí pevninu.
Plavili sa už skoro týždeň a ona by si rada pobehala aj po niečom inom,ako je loď.
Už,už sa chcela rozbehnúť,keď začula známy hlas. ,,Nie Marylin.Pevninu ešte nevidno,ale už by sa aj mohla vynoriť,lebo nám dojdú zásoby.Možno ju bude vidno,keď spadne hmla."
Marylin sa otočila a hľadela do tváre kormidelníkovi, Dactylovi Krátkemu.Nikto netušil jeho pravé priezvisko a nikto ani netušil,prečo ho volajú Krátky.Raz sa ho to Marylin spýtala.A Dactyl povedal: ,,Všetci ma volajú Krátky preto,lebo mám jednu nohu kratšiu ako druhú."
Marylin mu neverila.Už videla na lodi všelijakých ľudí a aj celá paluba bola poriadna partia.Tak napríklad Dactyl bol veľmi veselý,pokiaľ sa ho niekto nespýtal na jeho druhé meno.Potom začal byť nervózny a okamžite zmenil tému.
Potom tu bol vždy mrzutý Grék Encaladus Infindes.Tiež tu bol Marylinin starý otec Dione Drake.Marylin mu nikdy nerozumela,lebo vždy hovoril v hádankách.A ešte tvorili posádku aj kuchár Puck a leštič paluby Oberon.A samozrejme nesmieme zabudnúť na Marylininu tetu Helene Drakeovú.
Helene bola Godricova o pätnásť rokov mladšia sestra.Bola veľmi pekná,mala azúrovo modré oči a príťažlivosť pravej,nezávislej pirátky.Hoci sa Marylin rada učila nové veci sama,veľa z toho ju naučila práve Helene.Marylin sa na ňu v mnohom podobala a asi práve preto,že jej bola ako staršia sestra.
Aj keď Drakeovci mali tvrdohlavosť v rodine,Helene a aj Marylin,boli týmto výnimočné.Možno by niekto povedal,že ako jediné ženy na palube mali veľmi nízke práva,ale určite by sa veľmi mýlil.Helene mala na palube hlavné slovo hneď po svojom bratovi a otcovi.
,,Už mi toto plavenie sa bez cieľa ide poriadne na nervy,"povedala Marylin s povzdychom.Zrazu sa spod paluby vynoril najstarší člen posádky,Dion Drake.
,,Život piráta nie je vždy jednoduchý.Vždy som svojmu synovi vravel,aby ťa odviedol tam,kam patríš,"povedal.
Marylin len pregúľala očami.Milovala svojho starého otca,ale neznášala,keď nevedela,o čom rozpráva.
,,Ale starý otec.Ja predsa patrím k vám a na loď.Bez mora by bol môj život úplne stratený.A aj tak.Nechápem kem inam by som išla,"povedala trochu posmešne.
,,Príde čas,"prehovoril opäť starý otec a zahľadel sa na zahmlené more.
Marylin si ho po prvý raz lepšie obzrela.Predtým si len uvedomovala,že Dion Drake je starý moreplavec,ale až teraz si všimla výrazné rozdiely medzi ním,a otcom.A to nielen výzorové.Okrem vrások na čele si hlavne uvedomila,aký bol jej otec mladý,keď sa stal otcom.Príliš mladý.Mal len dvadsať rokov.Po prvý raz si Marylin uvedomila,že jej otec možno vôbec nebol pripravený na to,aby sa stal otcom a po prvýkrát začala viacej premýšľať nad tým,prečo sa asi jej mama o ňu nechcela postarať.
Z myšlienok ju vyrušil Dactyl. ,,Poď sem Marylin!"zakričal na ňu.
Marylin podišla k nemu.Dactyl zdvihol ruku a ukázal na niečo na mori.Marylin zaostrila zrak na to,čo Dactyl ukazoval.
V diaľke sa na mori začala zjavovať dlhá,hrubá čiara.
Marylin vytiahla zo svojho vrecka na šatách ďalekohľad,ktorý dostala na desiate narodeniny.Bol to úplne obyčajný,hnedý ďalekohľad,ale nevymenila by ho ani za ďalekohľad vykladaný drahými kameňmi.Ten jej bol už síce trochu ošúchaný,ale stále slúžil dobre a o nič iné jej predsa nešlo.
Priložila si ďalekohľad k oku,aby si lepšie obzrela tú čiaru v hmle.
,,Pevnina!Vyzerá to na ostrov.Ak bude dobrý vietor,možno by sme tam mohli doraziť zajtra ráno.Len sa treba modliť,aby nebola búrka,lebo tá by nás veľmi spomalila,"povedala Marylin a pozrela na oblohu.Bezvetrie.Inokedy by sa z takéhoto počasia tešila,no teraz na to nebol ani najmenší dôvod.Ak nezafúka vietor,ešte dnešnú noc budú stále tam kde sú.Pokrútila hlavou.
Pomaly sa začala zbiehať celá posádka,len jej otec a Helene nikde.
Marylin už začínala byť aj dosť hladná,preto zašla do lodnej kuchyne.
Ich kuchyňa,bola veľmi maličká miestnosť a slúžila vlastne aj ako sklad jedla.Marylin nikdy netušila ako sa sem všetko pomestí,veď niekedy sa tu skladovalo aj jedlo na dva týždne pre celú posádku.A napriek tomu tu kuchár Puck varil tie najlepšie jedlá,aké kedy jedla.Na Puckovi bolo vidno,že je veľký gurmán a že jedlo najprv sám ochutná,a až potom ho podáva.
Bol aj šikovný rybár a keď už zjedli všetky zásoby,šikovne nahodil udicu a chytil pár tuniakov alebo iných rýb,ktoré sa v končinách,kde práve boli,nachádzali.
Puck si okamžite všimol,že jeho kuchyňa je akosi plnšia ako inokedy.Zdvihol hlavu od práce a zoširoka sa usmial na Marylin.
,,Bré ráno Marylin!Premkol ťa hlad?Uvarím ti niečo špeciálne a niečo,čo ťa zasýti.Raňajky sú predsa hlavné jedlo dňa.Nevieš náhodou,kedy niekde ukotvíme?Už to tu začínam mať nejaké prázdne a jedlo predsa potrebujeme!"
Puck bol veľmi hrdý na svoju prácu kuchára na pirátskej lodi a najmä na to,že bol kuchár.A preto bolo jeho jedlo to najlepšie zo všetkých.
,,Myslím si,že ak by sa rozfúkal vietor,mohli by sme byť zajtra ráno na blízkom ostrove.Myslím si,že za tým ostrovom je ešte nejaká pevnina,ale nie som si istá."
Puck uznanlivo pokýval hlavou nad Marylinými slovami a začal sa venovať raňajkám.
Nakoniec natrel Marylin päť suchárov s tuniakom. ,,Dobre to chutí a zasýti ťa to,"povedal.
Marylin si to všetko zaniesla vonku a z diaľky pozorovala Dactyla,ako pracuje s kormidlom.Ako točí raz do jednej,raz do druhej strany a niekedy sa zamyslene zamračí.
Veľmi rada ho pozorovala pri práci a neraz dúfala,že sa sama dostane za kormidlo.

,,Marylin!Poď sem prosím,"zvolala na Marylin Helene.
,,Počkaj,len dojem.A na čo ma potrebuješ?"spýtala sa so záujmom Marylin.
Helene pomaly pristúpila k nej a vážne (pokiaľ sa to pri jej búrlivej povahe dalo) povedala: ,,Tvoj otec ťa čaká v Diamantovej miestnosti.Chce sa s tebou porozprávať."
Marylin sťažka preglgla.Diamantová miestnosť,bola jediná miestnosť na lodi,ktorá sa zamikala a kľúč mal od nej len jej otec.Veľmi málo ľudí v tej miestnosti bolo a nikto o nej nerozprával.Marylin si myslela,že je tá miestnosť hrozná a preto o nej nechce nikto rozprávať.Najviac sa v tej miestnosti zdržiaval jej otec so starým otcom a Helene.

Marylin hnevalo,že ona jediná tam z ich rodiny nebola hoci,ako svorne všetci tvrdili,boli všetci na palube rodina.
,,A nevieš čo odo mňa chce?"spýtala sa sťažka.
,,Náhodou viem a už pekne dlho.Len si nie som istá či je to to čo si myslím,alebo niečo iné,"odpovedala Helene tajomne.
,,A čo si myslíš?"spýtala sa Marylin dychtivo.
Helene sa usmiala a mávla rukou.
,,To je jedno.Vraj keď budeš chcieť tak máš prísť."
Marylin rozmýšľala.Chce tam vôbec ísť?Ak tam pôjde,dozvie sa niečo veľmi dôležité,ale ako poznala otca,môže jej to zmeniť život.Možno sa bude chcieť rozprávať o mame a to ona nechcela.
A na druhej strane ak tam nepôjde,bude sa stále zožierať z toho,že sa mohla niečo dozvedieť a dostať sa do Diamantovej miestnosti.

Marylin sa zhlboka nadýchla a dvakrát zaklopala na drevené dvere Diamantovej miestnosti.
Po malej chvíľke sa spoza nich ozval hlboký hlas jej otca,Godrica Drakea. ,,Ďalej!"
Marylin opatrne otvorila dvere a keď si zvykla na to,že v izbe bola tma a že ju osvetľovali len tri sviečky,myslela si,že omdlie.
Rýchlo za sebou zavrela dvere a musela sa poobzerať.
Diamantová miestnosť bola prosto nádherná.
Samé krásne obrazy,veľká polica plná kníh,obrovitánska ručne vyrezávaná truhlica s rôznymi ornamentami.Marylin by k nej najradšej pristúpila a poobzerala by si ich,keby sa nemusela vynadívať aj na iné veci.
V strede miestnosti bol nádherný,ručne a precízne vyrezávaný stôl z množstvom zásuviek a rôznymi papiermi porozhadzovanými po ňom.Marylin si všimla,že väčšina z toho boli mapy,už na pohľad veľmi staré,súdiac podľa toho,že boli na niektorých miestách obhorené,obtrhané,zhnité alebo posadnuté plesňou a že do jednej z nich sa práve zo záujmom pozerá jej otec.
,,Poď sem Marylin,sadni si oproti mne,"prikázal jej.
Marylin si poslušne sadla na stoličku,položenú oproti Godricovej.
,,Predpokladám,že ti už niečo vravela aj Helene,ale pochybujem,že by ti povedala všetko,lebo ani ona sama nevie,čo presne ti chcem povedať."
Dievča na stoličke si nervózne a s očakávaním prekrížilo ruky a nepokojne prikývlo.
Godric však ešte hodnú chvíľu mlčal a keď ju to už začalo znepokojovať,začala ona,trocha zachrípnutým hlasom,pretože už dlho nič nevravela.
,,Otec povieš mi prosím prečo si ma sem zavolal?"
Godric zdvihol hlavu akoby si až teraz spomenul,že je tam.
,,Ale samozrejme,že ti to poviem Marylin.Myslím si,že si už dosť veľká na to,aby si to vedela,hoci priznávam,že radšej by som ťa na túto našu výpravu nebral.Poď sa sem pozrieť."
Marylin vstala zo stoličky a podišla k otcovi,ktorý sa ešte stále pozeral na tú istú mapu.Keď sa na ňu pozrela aj Marylin,bola veľmi prekvapená.
,,Čo vidíš?"spýtal sa jej otec.
No nech si Marylin tú mapu krútila akokoľvek,stále jej to nedávalo zmysel.No aj tak uprene rozmýšľala,aby nevyzerala pred otcom hlúpo,že už vyše štrnásť rokov žije na mori a nevie spoznať jednu ostrovnú mapu.
,,Videla som už veľa máp otec,ale toto nevyzerá ako nič z toho.Je to nejaká zem kde som ešte nebola?"
,,Ale pravdaže Marylin.Toto je totiž krajina,na ktorej už strašne dlho nikto nebol,"vravel Godric.
Marylin tomu,ale ešte stále nechápala.
,,Chceš povedať,že toto je nejaký nový kontinent na ktorom vymreli ľudia?"
,,Ale samozrejme,že ľudia tam nevymreli.Toto je nový svet!Aspoň tak si myslím.Naši predkovia boli síce múdry ľudia,ale mali aj hlúpe nápady a je celkom možné,že si túto mapu jednoducho pre zábavu vymysleli."Marylin si v tú chvíľu myslela,že idú hľadať nový,neobjavený svet,ale Godric odložil mapu do jednej zo zásuviek akoby ju už nechcel nikdy vytiahnuť.,,Ale nie o tom chcem hovoriť,"dodal

Z kôpky papierov na stole vybral ďalšiu mapu,ktorú odložil trochu na bok.
,,Existuje jedna legenda..."začal,ale Marylin ho prerušila.
,,Prečo si mi tú mapu ukázal?Myslela som si,že ideme hľadať ten nový kontinet či svetadiel alebo čo to je a ty si zrazu povieš,že o tom nechceš hovoriť!A existuje množstvo legiend,keď už o tom začínaš!"tak teraz bola Marylin mierne vytočená(ešte sa nezačala oháňať nožom,tak preto vravím mierne).
,,Prepáč mi,že som v tebe vyvolal akési falošné nádeje,ale len som chcel,aby si vedela všetko,lebo Helene si nie je stále istá či myslím jedno,alebo druhé,"usmial sa Godric na svoju popudenú dcéru.
,,Fajn.Tak vrav."
Bolo naozaj pozoruhodné,aký vzťah mala Marylin zo svojim otcom.V tej dobe sa kladal veľký význam na úctu k rodičom a rozprávať sa s otcom tak,ako sa rozprávala Marylin s Godricom bolo neprípustné.Aj keď to neznamená,že by si svojho otca nevážila.
,,Ako som už začal pred tým ako si ma prerušila,existuje jedna legenda.Teda existuje množstvo legiend,ale o tom čo ti chcem povedať,len jedna.
Ako iste tušíš,odkedy si prišla na našu loď ty,trochu sme zmenšili počet našich lúpeživých prepadnutí,"začal Godric,ale keď si všimol,ako sa Marylin blyslo v očiach,rýchlo pochopil,že zase povedal niečo,čo ju popudilo a len by to predlžovalo dôležitú vec,ktorú jej chcel oznámiť.Preto,keď si všimol,ako chce jeho dcéra niečo povedať,zdvihol ruku,aby ju umlčal a Marylin si pomyslela,že je určite omnoho dôležitejšie to,čo jej chce povedať,než jej názor na počet prepadnutí lodí.
,,A samozrejme sa tým zmenšili aj naše hmotné statky,čo sa týka zlata a podobných vecí.Lenže minule som aj s Helene našiel jednu mapu a tvoj starý otec mi k nej vysvetlil veľa vecí,ktoré ja teraz poviem tebe,"nachvíľu sa odmlčal a podal Marylin(ktorá medzitým opäť sedela na stoličke)mapu.
Prvé,čo si Marylin pomyslela,keď ju prvýkrát videla,je že tá mapa je určite reálna.
Bola na ňom celkom dobre zakreslená celá Zem(ale uvedomte si,že vtedy ľudia ešte ani zďaleka napoznali Zem celú a ak mi neveríte,stačí keď vám poviem,že vtedy si ľudia ešte stále mysleli,že Inkovia boli obyvatelia bájnej ríše zlata,Eldorada),ale Marylin si všimla,že niektoré miesta tam chýbajú.
Keď sa prizrela bližšie zistila,že na mape je červenou,tenkou čiarou zaznačená nejaká cesta.
,,Čo to má byť?"spýtala sa Marylin a ukázala na čiaru.
,,Veríš na legendy?"
Táto otázka Marylin úplne zaskočila a opäť v nej prebudila zlosť.
,,Nechcem,aby si si o mne myslel,že som drzá,ale prečo stále odbiehaš od témy?A neviem asi verím na legendy,ale veľa z nich je fakticky čudná."
,,Tak ti teda jednu poviem,"povedal Godric.
Nadýchol sa a začal:,,Pamätáš sa na legendy o Krakenoch?Tak tá červená čiara je Cesta Krakena."
Marylin sa na svojho otca neveriacky pozrela.Už vtedy mala dosť rozumu na to,aby vedela,že povedačky o Krakenoch sú vymyslené.
,,Ale no tak otec!Hádam mi nechceš povedať,že tomuto veríš?"spýtala sa s úškrnom.
Godric sa opäť zhlboka nadýchol. ,,Viem,ako to vyzerá,ale ja nechcem riadiť nejakú výpravu len pre to,aby sme skoncovali s nejakým tvorom.Ako som už vravel,je to len legenda.A možno to o tom Krakenovi vôbec nie je pravda,ale ak pôjdeme po tejto ceste,nájdeme poklad o akom sa nám ani len nesnívalo."
,,A to vieš zas odkiaľ?"
Godric len mávol rukou. ,,To nie je podstatné,"povedal a tým túto tému ukončil.
Vtom niekto zaklopal na dvere.
,,Ďalej!"
Dnu vošiel Dactyl.
,,Prepáčte kapitán,ale na obzore sa objavila loď."
Do Godrica akoby udrel blesk.Rýchlo vstal zo stoličky a Marylin si všimla,že siaha po meči.
,,Aká je to loď?"spýtal sa s veľkou vervou,pripravený kedykoľvek vytiahnuť meč a začať bojovať,ale Dactyl len pokrútil hlavou.
,,Je to loď našich priateľov zo severu.Pamätáte sa ešte na Petera,kapitán?Toho potomka vikingov?A tiež na jeho syna Daniela?Naposledy ste sa s Peterom stretli asi pred siedmimi rokmi,myslím."
Marylin sa tvárila nechápavo,lebo si na nič nespomínala,ale Godric sa zatváril potešene.Peter bol Godricov kamarát z detstva a často spolu lúpili už keď boli starší.
,,Prečo si na nich nepamätám?"ozvala sa zrazu Marylin.
Godric sa ale ešte viacej zasmial. ,,Ja si,ale veľmi dobre spomínam.Chudák Daniel s tadiaľto odišiel taký dobitý ako hádam ešte nikdy.Pekne si ho poobracala to je pravda.Bola si taká moja malá klamárka a Daniel ti všetko uveril a na všetko sa nechal nahovoriť."
Vtedy si Marylin pomyslela,že návšteva novodobích vikingov asi nebude na škodu.Verila totiž,že je na ceste nový priateľ.A to ešte ani netušila,aká ťažká bude tá cesta priateľstva.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Majka Majka | E-mail | Web | 3. března 2009 v 21:24 | Reagovat

Ahojky...stráášne sa mi to páči...len tak ďalej, dúfam, že tu čoskoro uývidím ďalšiu kapču...

2 Mina Mina | Web | 5. dubna 2009 v 21:27 | Reagovat

Super ako z nejakého dobrodružného románu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama