2.Kapitola

13. března 2009 v 20:47 | Kikush
Tak práve pracujem na mojom denníkovom blogu,ale aspoň vám pridávam kapitolu k tomuto a fakt si to prečítajte záleží mi na tom a aj tú predtým a KOMENTÁRE!



3.Príchody a modrý svet
Keď večer dorazila mohutná,úzka loď Petera Anga s veľkou morskou obludou v predu,ktorá sa veľmi odlišovala od morskej panny na lodi Tastoraz,Marylin začala dosť pochybovať o tom,že sa s Danielom spriatelia.Hoci to bol naozaj pekný chalan.Bol vyšší než Marylin(čo vzhľadom na jej výšku a vek bolo prekvapujúce) mal blonďavé vlasy a veľmi tmavé oči.
Marylin si spočiatku myslela,že budú určite priatelia až keď sa nezačal správať ako totálny idiot.Vyťahoval sa pred ňou a správal sa ako frajer.Nemohla ho vystáť všade,kde bola ona,bol aj on.Určite to poznáte,také veci sú jednoducho na nevydržanie.
,,Áno stretol som sa s kráľom Veľkej Británie a páčil som sa aj samotnej anglickej cisárovnej." alebo ,,Vikingovia boli vždy odvážny a počas svojich ciest som aj s otcom preukázal skoro každému ,že som prinajmenšom taký odvážny,ako boli oni pri dobýjaní území."
Marylin sa snažila správať slušne,veď predsa len to bol syn otcovho starého priateľa,ale všetko vyvrcholilo tým,ako k nej tri hodiny po tom,čo sa stretli prišiel otec s radostným úsmevom a oznámil Marylin novinu,ktorou ju dostal do takého vytrženia,že keby sa nesnažila ovládať,potopila by aj vlastnú loď.
,,Hádaj,čo Marylin?Mám pre teba radostnú novinu.Práve som presvedčil Petera,aby nám aj s Danielom pomohli pri hľadaní Cesty Krakena!"
Marylin bola najprv v šoku.Určite si viete predstaviť,ako sa tvárila,pretože sa tak určite tvárite aj vy,keď sa dozviete niečo naozaj šokujúce.
Vyvalila oči a trochu pootvorila ústa.Keď sa spamätala s prvotného šoku,očervenela až po špičky kostí a ovalil ju taký hnev ako ešte nikdy.Mala šťastie,že Peter aj Daniel boli práve vo svojej lodi,v ktorej(ako neskôr Daniel prezradil Marylin)boli všetky kajuty zvukotesné(nečudujte sa už aj vtedy poznali ľudia rôzne materiály).
,,OTEC!"zvreskla, ,,To nemyslíš vážne!Ten chalan je neznesiteľný!Ako myslíš,že s ním strávim celé mesiace,možno roky?!Veď ja s ním nevydržím ani dva týždne!"
Potom jej Godric zobral hlavu do svojich dlaní a hlboko sa zadíval svojej dcére do očí.Ten jej zúfalý pohľad ho rozosmial.
,,Ale no tak,určite to nebude až také zlé.A ktovie,možno sa niekedy stanete priateľmi,"pokrčil plecami.
Marylin len prevrátila očami,lebo si všimla,kto práve prichádza.Už chcela odísť,keď sa otočila k otcovi a povedala: ,,To sa radšej prepadnem pod zem ako by to mala byť pravda."
,,Hej!Marylin!"zavolal na ňu Daniel.Hoci to Marylin nevedela,Daniel hrozne rád vyslovoval jej meno.
Otočila sa a prebodávala ho pohľadom.Daniel sa len uškrnul.Na prchavú chvíľu si Marylin myslela,že si možno to,že sa vychvaľuje ani neuvedomuje.Hneď to,ale zamietla.
,,Poď na Morskú Kráľovnú Glóriu a dám ti ochutnať pravé vikingské jedlo," Morská Kráľovná Glória-tak honosne nazývali svoju loď a Daniel rád poukazoval na jej mohutný názov,zatiaľ čo Marylin bývala na lodi Tastoraz, ,,Je to vážne úžasné začal som to jesť už keď som mal šesť rokov.Ale nie som si istý či ti to bude chutiť.Predsa si len dievča."
Daniel rád poukazoval na to,že Marylin je dievča so všetkým čo k tomu patrí.So ženskými šatami,krivkami,vlasmi so všetkým.Preto Marylin naozaj napálilo,keď to povedal,pretože ju provokoval a vedel,že by bolo pod jej úroveň neprijať takúto výzvu(pre Marylin to bola výzva).Preto sa na Daniela usmiala provokačným úsmevom a chcela povedať niečo štipľavé,ale všimla si otcov vyčítavý pohľad a tak len povedala:,,Som pirátske dievča!Neexistuje nič,čo by som nezvládla a preto s radosťou ochutnám tú...lahôtku."
Pôvodne chcela povedať vikingskú žbrndu,ale Godric si tak nahlas odkašľal,že musela napriek svojej povahe myslieť aj na výchovu.

Morská Kráľovná Glória bola naozaj honosná loď,ale podľa Marylin nie až tak honosná,aby si zaslúžila taký názov.Mala tri poschodia(Tastoraz mala len dve) a veľkú posádku.
,,No pohni si!Kde sa motáš?Takto to vyhladne ešte viac ako je!"volal na ňu Daniel.Marylin si nebola istá či to nie je preto,lebo sa už nemôže dočkať ako sa bude tváriť,keď uvidí na čo sa nechala nahovoriť.Pri tej myšlienke zaťala päste.

Marylin hltavo jedla.Chcela to mať čím skôr za sebou.Hoci sa tvárila a tiež vravela,že jej to chutí,vskutočnosti jej to bolo tak strašne nechutné,že to ani nedokázala opísať(neskôr spomínala,že za celý svoj život nič hnusnejšie nejedla).Bolo jej zvláštne,že Daniel neje,ale keď sa ho to chcela opýtať tak ju naplo.Celá zbledla a bežala na svoju loď.Tam,opretá o kraj lode,vyvrátila všetko,čo sa posledných pätnásť minút zjedla.Dala si pritom záležať na tom,aby neovracala aj loď.
Už tam len tak sedela,opretá o sud s pitnou vodou, s hlavou medzi kolenami a sťažka dýchala.
Zrazu zatítila niečiu ruku na svojom pleci,ale nenamáhala sa zdvihnúť hlavu. ,,Ešte ti je zle?"
Keď začula ten hlas,zmučene zdvihla hlavu.Pohľad na tú tvár ju vôbec nepotešil.
,,Prepáč mi,"povedal Daniel.
Keby mala Marylin dostatok šiesteho zmyslu vedela by,že to myslel úprimne.V tej chvíli si,ale myslela,že sa na nej dobre zabáva.
,,Iba ak mi povieš,čo to tá vec,čo si mi dal zjesť bola,"povedala priškrteným hlasom.
,,No...tak dobre.Jedla si surovú pečeň.Z kravy.Nie som si istý,ale keď to takto dopadlo asi aj bola trocha plesnivá."
Marylin akoby sa vrátili sily.Postavila sa a natiahla sa do svojej plnej výšky a kým si to Daniel stihol uvedomiť,vrazila mu celou silou(ktorú vtedy mala) do brucha.
Potom sa rozbehla do svojej kajuty a prudko za sebou zavrela dvere.Už jej bolo lepšie,keď to všetko zo seba dostala,ale stále bola veľmi slabá.Ľahla si na posteľ.Venovala mu ešte poslednú myšlienku a to tú,že ho veľmi nenávidí a čo najskôr sa mu odplatí.Vtom hneď zaspala.

Zobudila sa.Všimla si,že je ešte tma,ale niečo ju zobudilo.Nejaké zvuky.
Vyšla von z kajuty.Samozrejme,všetci už spali,ale jej to už odzačiatku nepripadalo ako zvuky,ktoré sa odohrávajú na mori,keď ich posádka bujaro oslavuje pri nejakej príležitosti.
Zahľadela sa na more.Na to krásne more,ktoré tak veľmi milovala.
Zajtra doobeda(ak presvedčí otca) už budú na pevnine.Príchod Angovcov ich trochu opozdil.
Slabučký vetrík jej strapatil vlasy.Milovala to.Započúvala sa ako mierne vlnky jemne narážajú o loď.
A vtom to začula.Rinčanie mečov,krik padlých bojovníkov a vzdialený smiech víťazov.Počula ston,utrpenie,ale tiež aj radosť,štrnganie pohárov o seba ako keď si ľudia pripíjajú.Zrazu pred očami videla celú tú bitku.Videla svojho otca no najmenej o pätnásť rokov mladšieho.Tiež videla Petra.Videla,ako jej otec z radosťou a krutosťou v očiach zabodol meč do hrude nejakému starému panovníkovi a vtom ako sa mu mihol v očiach posledný záblesk života sa k nemu zo srdcervúcim krikom a plačom rozbehlo dievča približne v jeho veku.Skrížilo si s ním meče.Bojovalo ako rytier vychovaný na zámku a nebolo pochýb,že tam naozaj žilo.Ale zrazu jej Godric meč vyrazil z ruky a ten svoj priložil k jej krku.Peter,ktorý sledoval tento boj sa len zasmial a jej otec tiež.
Hoci dievča už zo samozrejmosťou svoj boj prehralo,uprelo na Godrica svoje veľké,krásne oči a nebolo pochýb,že sa s odvahou postavila svojmu osudu a do boja sa rozbehla z vlastnej vôle.
,,Ale no tak princezná,až tak veľmi vám prekáža,že som zabil vášho drahého otecka?"zasmial sa jej otec. ,,A že môžeš s kľudom zabiť aj mňa?Len si nemysli,že sa ťa bojím ty jeden špinavý pes!"povedalo dievča a opľulo Godricovi topánky.Potom sa so škodoradosťou rozosmialo a s odvahou v očiach sa zahľadelo do jeho tváre.
Obraz sa síce v okamihu rozmazal,ale Marylin ešte dlho potom počula veľmi vzdialené rinčanie mečov.
,,Tušila som,že dnes budeš zase tu,"ozval sa neznámy hlas za ňou.
Bola to Helene,ktorá zrejme nemohla zaspať.Nebolo divu,lebo odmalička mala problémy s nespavosťou.
,,Teraz to tu priam srší spomienkami.Vieš,nikdy som si nemyslela,že budeš vedieť až tak vnímať minulosť,ktorá sa doslova vznáša okolo teba,"Helene sa zadívala do vzduchu,akoby tam tie spomienky naozaj videla.
,,Je to akoby tie spomienky priniesli oni,"povedala Marylin po dlhom čase a ukázala na Morskú Kráľovnú Glóriu.
,,Je to možné."
,,Nenávidím ho!"povedala Marylin,keď si spomenula na Daniela a zaťala päste.
,,Ja viem,"usmiala sa Helene.
,,Prečo sa usmievaš?"spýtala sa Marylin.
,,Ale len tak.Spomenula som si na tvoju mamu."
Marylin stuhla.Nerada rozprávala o mame.Ani vy by ste neradi rozprávali o svojej mame,keby ste ju ledva poznali a ešte k tomu by ste si mysleli,že vás opustila.
,,Ale viem,že o nej nerada rozprávaš,tak to nechám tak,"dodala Helene.
Marylin jej bola strašne vďačná za to,že ju Helene tak dobre pozná.
,,Na druhej strane si myslím,"začala Helen už keď bola otočená na odchod , ,,že keby som ti povedala túto vec bola by si veľmi prekvapená."
Marylin sa otočila a neveriacky sa dívala na Helene,ktorá už zmizla v Diamantovej miestnosti(čo tam robila by som aj ja chcela vedieť).

Marylin si až ráno uvedomila,že zaspala na drevenej podlahe.
Slnko ešte len vychádzalo,tak si išla ľahnúť naspäť do svojej mäkkučkej postele.Hoci bola nenormálne unavená,akonáhle si ľahla do postele,úplne sa prebrala a tak sa v posteli prehadzovala,dokým ju neprišiel ,,zobudiť" aj s raňajkami do postele.
,,Dobré ráno,Marylin!Počul som,že ti včera nebolo dobre,tak som ti priniesol nejaké jedlo po ktorom by sa ti malo uľaviť,"privítal ju zvesela,čo Marylin hneď zdvihlo náladu,ale potom si spomenula,prečo alebo skôr pre koho jej bolo zle.
Naraňajkovala sa bez slova.
Potom vyšla na palubu a zhlboka sa nadýchla slaného morského vzduchu-ako po každých raňajkách.
,,Ehm..."ozvalo sa jej zrazu za chrbtom.
Otočila sa a keď zistila,že tam stojí osoba,ktorú v tejto chvíli chcela najmenej vidieť,prekrížila si ruky na prsiach a nadvihla jedno obočie (mimochodom,to bolo Marylinou špecialitou,dvíhať jedno obočie a môžem vám povedať,že podľa rozprávania tak vzbudzovala naozaj veľký rešpekt).
,,No...fakt mi je ľúto...to...že som ťa tak trochu priotrávil,nemal som to v úmysle.Len som si myslel,aká to bude sranda a ako sa budeš tváriť,keď to budeš jesť.Vikingské jedlo varím inokedy,"povedal Daniel a Marylin si všimla,že mu trochu šklbe kútikmi úst,čo ju nenormálne rozčúlilo,tak sa otočila,že odíde,keď ju zrazu chytil za plece.
,,Naozaj mi je to ľúto."
Myslel to úprimne,to z neho Marylin vycítila aj keď tomu nechcela veriť.
,,Fajn,ale prestaň sa správať ako pako!"


Už som spomínala,že Tastoraz musela preložiť cestu na neznámy ostrov,kvôli príchodu Morskej Kráľovnej Glórie.
Ale prišelci mali jedla dosť a ochotne sa s ním podelili aj s kuchárom odvedľa.
Marylin však otca toľko otravovala až sa o štyri dni po príchode Petera a Daniela dostali na zatiaľ neznámy ostrov .Hoci Daniel tvrdil,že on bol už s otcom všade a že jeden malý ostrov nemôže byť výnimka,mýlil sa(ale samozrejme,že sa s tým Marylin nepriznal).
Ukázalo sa,že neznámy ostrov v dnešnej dobe poznáme ako Kuba (je to naozaj zaujímavý ostrov môžem vám povedať).
Hneď ako zakotvili Marylin sa rozbehla po pláži(nezakotvili v prístavišti,lebo si neboli istí domorodcami).Najprv len nechala,aby jej more obmývalo členky,ale potom skočila do mora a začala plávať a potápať sa a tešiť sa z toho,že si konečne môže poriadne zabehať.
More bolo príjemne teplé a na pláži vôbec nikto nebol.
Vtom ju niečo chytilo za pás a stiahlo pod vodu.Marylin sa začala prekvapene metať a vrazila útočníkovi nohou do brucha.
Ten je pustil a keď sa pod vodou otočila,aby vedela proti komu čelí,zazrela Daniela.Marylin sa zamračila a vynorila sa na hladinu.
Hneď ako mala hlavu nad vodou začala okolo seba prskať a nadávať.Oči ju začali strašne štípať od mora,to si však nevšímala.
Bola rozhodnutá,že mu to vráti,ale keď sa už Daniel dlhšiu chvíľu nevynáral,začala mať strach.
Rýchlo sa ponorila a zbadala ho asi dva metre pod sebou(boli dosť ďaleko od brehu a voda tam siahala približne päť metrov).
Marylin si najprv myslela,že omdlel a rýchlo priplávala k nemu,potom však zistila,že sa pozerá niekde pod seba.
Keď Daniel zbadal,že je pri ňom Marylin,chytil ju za ruku a ukázal pod seba.
Marylin si najprv myslela,že blúzni,ale keď sa pozrela bližšie,zbadala asi päť bielych žralokov.
Asi prvýkrát v živote pocítila skutočný strach a už v tej chvíli sa videla roztrhaná,týmito dravými rybami,ak z nej pravda niečo ostane.
Nie,takto teda naozaj nechce zomrieť a keď Daniel pustil jej ruku,ona ju zase chytila a začala rýchlo plávať na hladinu.
,,Čo si sa zbláznil?"dychčala, ,,Mohli nás predsa oboch roztrhať!A keby si omdlel z nedostatku vzduchu?"
Daniel sa len uškrnul.
,,Takže ti na mne až tak záleží,že si sa zľakla,čo so mnou bude?"
Marylin sa naňho zarazene pozrela a potom len prevátila očami.
,,Netrep hlúposti!Si úplne slepý,že si nezbadal tie žraloky?Nevieš,že biele žraloky sú najdravšie zo všetkých?"
Ale Daniel sa smial ako pomätený.
,,A ja som si myslel,že ty sa ničoho nebojíš!"
,,Ja sa ani ničoho nebojím!No a čo,že som sa zľakla!Len mi nevrav,že ty sa predstavy byť roztrhaný žralokmi nebojíš!"
,,Asi sa ti to bude zdať čudné,ale nie ja sa žralokov nebojím."
,,Veď ani ja sa samotných žralokov nebojím.Len keď si predstavím,že ma začnú trhať tak..."zarazila sa.Až toľko mu povedať nechcela.
Marylin sa teda otočila a plávala k brehu.
Opäť ju Daniel stiahol pod hladinu a začal ju ťahať až na dno.
Zľakla sa a snažila sa mu vyšmyknúť,ale pevne ju držal.
Keď sa Marylin uvolnila a pozrela dolu,uvidela nádhernú krajinu.
Nový svet,svet zvláštnych rastlín,lesklých šupinatých rýb,aké by si ani v najodvážnejších snoch netrúfla uloviť.Farebné mušle,kamene a húfy rýb boli všade naokolo.Okolo sa to trblietalo hlavne na oranžovo,ale všetko bolo akoby podliate modrotou oceánu.Tam,kde dopadalo svetlo sa to krásne odrážalo,ako na tom najúžasnejšom zrkadle.
Usmiala sa na Daniela a ten ju pustil.Marylin plávala vedno s pestrofarebnými rybkami a ani si neuvedomila,že jej pomaly,ale isto dochádza kyslík.
Všimla si to až vtedy,keď ju Daniel chytil za ruku a posunkami jej naznačoval,že treba ísť.
Najradšej by nešla a v tej chvíli po ničom inom netúžila,len navždy žiť v tomto podmorskom svete.
Ešte naposledy sa pozrela na tú krásu a nechala sa ťahať Danielom na vzduch.
Marylin s Danielom neprehovorila celý čas,keď plávali na breh.
Hoci Marylin o tom nevedela,Daniel si navždy zapamätal jej smutnú tvár posiatú pieskom a morskou soľou v tej chvíli,keď si unavená ľahla na mokrý piesok.
Sadol si vedľa nej a Marylin ani nevedela prečo ,ale nemala chuť sa s ním rozprávať tak len vyšla na ich loď,kde stretla vysmiatu Helene,ktorej úsmev na tvári zamrzol v tej chvíli,ako zbadala smútok v Maryliných očiach.
,,No poď ty môj smútok,"povedala Helene a bez slova zobrala Marylin do svojej kajuty,kde jej obliekla suché šaty a prečesávala jej dlhé,mokré vlasy.
Kajuta Helene bola najväčšia zo všetkých(ak nerátame Diamantovú miestnosť),ale napodiv nebola až tak zaujímavá ako jej majiteľka.Asi preto,lebo Helene v nej len prespávala.
Marylin vedela,že najdôležitejšie veci si odkladala pod posteľ,ale už len z úcty k jej spomienkam(čiastočne sa tam nechcela pozrieť aj pre to,že určite bolo veľa vecí spojených s jej mamou) sa tam nikdy nepozerala.
,,Tak a teraz mi povedz,čo sa stalo,"povedala Helene.
,,Ja...ja ani neviem,len som videla podmorský život a nejak mi tie rybičky prirástli k srdcu a...cítim sa tak zvláštne."
Helene sa zasmiala.
,,Si presne ako ja,keď som bola o rok mladšia ako ty a tiež sme boli na nejakých cestách.Ty si vtedy bola ešte maličká,keď sa to stalo.Tiež si pamätám,ako som sa potápala a keby po mňa tvoj otec neskočil,zamdlela by som.Ale vtedy som bola ešte poriadna rebelka a zaprisahala som sa,že s ním už v živote neprehovorím.
Aj ty máš blízky vzťah k moru a Karibské more je jedno z najkrajších.Viem,že si videla krásne veci,ale musíš sa zmieriť s tým,že ťa už nepustím potápať sa.A nedívaj sa na mňa tak,ja viem,že som ti v živote nič nezakázala,ale keby sa ti niečo stalo,v živote by som si to neodpustila.Viem,že si nenecháš od nikoho radiť do života,ale nenúť ma robiť to,čo robil mne tvoj otec,a to že chodil plávať somnou,lebo som sa dvakrát skoro utopila."
Marylin bola prvýkrát stopercentne rozhodnutá,že neporuší zákaz.Keby jej ho dá niekto iný,nevidela by žiadne zábrany,ale Helene jej niečo zakázala prvý(a posledný)krát a Marylin brala od tej chvíle jej rady smrteľne vážne.

Ale na radu rýchlo zabudla.Vlastne zabudla na všetko,čo sa v ten deň odohralo a celý pobyt na Kube si užívala.
Čoskoro sa zoznámili s domorodcami,ktorý síce boli trošku pozadu oproti anglickým pirátom (hoci sa pirátom nikdy nedalo dať nejaký vlastenecký prívlastok,lebo aj sama Marylin ovládala päť jazykov a niekedy ani sama nevedela,ktorým práve hovorí,ale Drakeovci mali korene v Británii),ale boli pohostinný k cudzincom a všetci sa tam zdržali aspoň týždeň a možno by sa boli aj viac,keby už Peter s Godricom neboli nervózni aj napriek Danielovmu a Marylinmu prosíkaniu.
Marylin si hneď na druhý deň našla priateľku Sanhu.
Sanha bola pôvodom Španielka a sama tvrdila,že už tam aj mnohokrát bola.
Porozprávala Marylin aj Danielovi,ktorý na Marylinu veľkú zlosť tiež ovládal španielčinu akoby to bol jeho národnostný jazyk(Sanhe síce ovládala aj angličtinu a to celkom obstojne,ale keďže sa chceli obaja vychvaľovať,akí sú dobrí zhovárali sa len v španielčine), celú históriu svojho rodu.
Sanha bola veselé, roztopašné dievča s obrovským zmyslom pre humor.Smiala sa skoro stále a mala taký zvláštny ťahavý smiech,ktorý strašne rozosmieval Daniela.
Možno to bolo zvláštne,ale Sanha sa najradšej smiala na sebe a na tom,keď si z nej niekto robil srandu.
Mala tmavohnedé vlasy (dnes by sme povedali,že mali farbu čokolády) a oči sa jej neustále menili z hnedej na zelenú a na modrú podľa toho akú mala náladu (toto nie je výmysel),ale základná farby bola aj tak vždy zelená.
Daniel s Marylin sa vtedy prvýkrát nehádali celých päť dní (o tom potom) a to práve vďaka Sanhe.
Ona bola akoby ich oporný bod a tým ich spájala.
Poznáte to,keď máte dvoch najlepších priateľov a vy sa nikdy neviete rozhodnúť komu máte nedŕžať,keď sa pohádajú?
Tak oni traja takýto problém v živote nemali.
Síce boli Daniel aj Marylin silné povahy,Sanhe bola ešte silnejšia a tvrdohlavejšia ako oni dvaja a obidvaja akosi hneď vycítili,že s ňou sa neradno hádať a tak jej vždy ustúpili ako ustupuje oceán za odlivu.
Ani sa nenazdali a už tu bol čas odchodu.
Marylin sa síce veľmi bála lúčenia so Sanhe,ale akosi vycítila,že sa niečo chystá a Daniel to bral takisto.
Až deň pred ich odchodom sa dozvedeli o čo vlastne ide.
Sanhe sa chystala nejako presvedčiť rodičov,aby ju pustili s nimi (Helene aj s Godricom to totižto dovolili a aby som nepovedala,že to spravili len so slušnosti,oni tým boli vážne nadšený pretože si obidavaja Sanhe obľúbili a s Peterom si dokonca nenormálne rozumela a ani sám Daniel nevedel prečo),ale vraj sa jej to zatiaľ veľmi nedarilo z čoho bola teda pekelne vedľa.
Nepodarilo sa jej to a keďže Tastoraz aj Morská Kráľovná Glória odchádzali veľmi skoro ráno-mali pred sebou poriadne dlhú cestu,keď berieme do úvahy zlý vietor plus to,že sa museli držať presne stanovených indícii Drakeovcov-museli sa lúčiť už večer.
Marylin ešte dlho nemola v noci spať.Nikdy by si nepomyslela,že si k niekomu za tak krátky čas vytvorí taký vzťah.Ale všetky jej priateľstvá pominuli a pominie aj toto.
Keď na to pomyslela,okamžite jej po líci stiekla slza.
Ale napriek tomu,že horúce slzy pribúdali,stále sa nemohla zbaviť pocitu,že to aj tak všetko dobre dopadne.
Ešte hodinu sa len tak bezmyšlienokovo prehadzovala v posteli.
Neprestajne sa odkrývala a zakrývala,lebo nevedela,čo má s tou tenučkou perinou robiť.
Až prišla k tomu,že už začala rozmýšľať aj nad tým,čo bude robiť,keď bude dospelá-a o tom veru nepremýšľala veľmi často,lebo zastávala názor,že nezáleží ani na minulosti ani na budúcnosti,záleží len na prítomnosti- nevydržala to a začala sa prechádzať po svojej neveľkej ,,izbe".
Vykukla aj so svojho lodného okienka a podľa svetiel a hluku,ktorý počula usúdila,že posádka jednej aj druhej lode oslavuje ich novú budúcu púť,čo jej len pripomínalo,že už neuvidí Sanhe.
Už si chcela začať vykladať veci zo skrine,keď začula slabé klopanie.
Pomaly vstala a otvorila dvere.
Stál tam Daniel a smutne sa na Marylin usmieval.
Odstúpila sa,aby mohol vojsť a keď si sadol na posteľ,sadla si k nemu.
Mlčky tam sedeli ešte dve a pol hodiny,kým obidvaja zaspali.
Marylin sa zobudila ráno prvá s hlavou položenou o Danielove plece a márne sa spamätávala na to,čo sa jej vlastne snívalo.
Opäť sa pozrela von okienkom a s povzdychom si uvedomila,že sa pohybujú.
Keď zrazu začula nejaký zvuk.Daniel sa prudko strhol a začal sa obzeraťpo tom,čo spôsobilo zvuk.
Len jedno bolo isté.Išlo to z podpalubia.

Do podpalubia Marylin nerada chodila,pre jednu nepríjemnú príhodu z minulosti.
Helene,ešte keď bola mladšia,si rada vymýšľala príbehy,najmä tie strašidelné,pri ktorých človeku tuhne krv v žilách a ostávalo sucho v krku.
A raz si vymyslela jeden obzvlášť strašidelný príbeh,ako u nich v podpalubí žije strašná príšera s telom draka a hlavou leva.
A keďže Marylin bola odnepamäti zvedavé a odvážne dievča,oznámilo Helene,že sa tam pôjde pozrieť.
Lenže Helene sa nechcela priznať,že si to všetko vymyslela a preto maličkú Marylin hrozne nastrašila.
Dnes už,ale bola Marylin dosť veľká na to,aby bola tvrdohlavá a nikdy v živote by nepriznala,že sa niekedy niečoho bála.
A preto teraz odvážne kráčala pred Danielom úzkymi schodmi priamo do tej číro čírej tmy podpalubia.
Podpalubie mali rozdelené na dve časti.Prvá časť bola miesto,kde držali zajatcov a k tej sa ešte dostaneme neskôr a tá druhá,no...
Na prvý pohľad by ste si určite pomysleli,že je to sklad,lebo tam bolo veľmi veľa vecí,od starých kormidiel po starú truhlicu s Marylinými vecami,ktoré si odkladala ešte keď bola menšia(medzi nimi bol aj starý náhrdelník-ktorý mala odnarodenia,ako sa dozvedela od Helene,od svojej mamy a zaprisahala sa,že sa naň už v živote nepozrie-, a kopa ďalších starých vecí).
Keby nebola väčšina vecí posadnutých prachom asi by si oni dvaja nevšimli,že tam niekto je a pravdepodobne by sa vrátili,ale keďže na niekoľko centimetrovej vrstve prachu bolo vidieť odtačky nôh,nebolo pochýb,že tam niekto je.
Marylin stála ticho a nehybne,Daniel takisto a zrazu zbadali ako sa pred nimi mihol tieň.
Obidvaja stuhli.Marylin po chvíli nabrala odvahu a povedala:,,Kto si?Ukáž sa!"
Vtom sa jej vrhla okolo krku akási postava.Marylin si to najprv ani neuvedomovala,registrovala len Danielov prenikavý smiech a keď ju postava pustila,bola taká šťastná ako ešte nikdy.
,,Sanhe!"
Sanhe bola celá zaprášená a takmer jej nebolo vidno hnedú farbu vlasov,pod sivou vrstvou prachu.
,,Nekrič!"povedala potichu Sanhe(teraz sa rozprávali po anglicky).
,,Nemôžem uveriť,že si tu,ale...Ako si sa sem dostala?"pýtala sa Marylin a behala očami po Sanhe,akoby ju videla prvýkrát.
,,To je nadlho...Jednoducho som sa nevedela zmieriť s tým,že sa už neuvidíme.Mala som pocit akoby sme sa my traja poznali už celý život a nedopustila by som to.
Preto som si v noci,keď už naši spali,pobalila veci,ktoré by som potrebovala,napísala som im list so sľubom,že sa určite vrátim a potajomky prešla sem.
Bola som tu celú noc a pred chvíľou som nechtiac prevrhla jednu krabicu a teda ste ma našli."
,,Takže s nami pôjdeš na našu výpravu?No to bude úžasné,"tešil sa Daniel.
,,Hlavne Peter s otcom sa potešia.Veľmi chceli,aby si šla s nami,"pokračovala Marylin.
Sanhe sa usmiala a veľmi stručne(s úškrnom) skonštatovala:,,Vyzerá to tak,že predsa len zostaneme spolu až dokonca života."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama