1.Kapitola- ...alebo žeby skrytá túžba?

5. dubna 2009 v 18:40 | Kikush |  Zabudni,zabudni,zabudni
Tak som tu s prvou kapitolou k poviedke Zabudni,zabudni,zabudni (ak nepočítame prológ) a som zvedavá čo si o nej myslíte.
Vyvíjať sa bude veľmi zaujímavo,to vám sľubujem a už sa na to teším.
Chcem vás poprosiť,aby ste si prečítali aj iné poviedky ako HP narážam na Keď uvidím hviezdy a Dievča pirátov ,lebo mi na nich veľmi záleží takže tam nechajte nejaké komenty.
A samozrejme aj tu.

A upútavka : ,,No tak Lily,čo sa deje?"

,,...svoje deti vidím ako strapaté a okuliarnaté..."

,,Mrzí ma to čo sa stalo medzi tebou a Jamesom."



1.Kapitola
... alebo žeby skrytá túžba?

,,Lily!Na čo myslíš prosímťa?Už hodinu ti tu rozprávam o prázdninách s Frankom a ty nič!"
Ach Alice.
Pri tebe je život tááááký jednoduchý.
A zároveň si človek hovorí či to je normálne, že je osud taký nespravodlivý.
Nikdy by som ti to do očí nepovedala, ale ty ani netušíš ako veľmi ti závidím.
Tvoje šťastie, že si našla niekoho koho ľúbiš a kto ľúbi teba.
Ja som prežila zatiaľ tie najhoršie prázdniny v živote.
A ani neviem,prečo som vlastne taká sklamaná.
Veď sa vlastne vôbec nič nezmenilo.
Teda až na to,že za mnou neprišiel Potter,aby sa opätovne zoznámil s mojimi rodičmi.
A to,že sa mamina pýtala,kde je ten môj milý chlapec.
Nie že by ma to nejako ranilo to istotne nie.
Len bola trochu nuda, to priznávam.
Len dúfam,že to nikomu nepripadá,akoby mi chýbal aj keď istým spôsobom,ale naozaj len istým spôsobom...
Budem sa radšej venovať Alice.
Ale tá má iné problémy ako ja.
,,Lily,počúvaš ma vôbec?"
Samozrejme,že nie.Ale to ti predsa nebudem hovoriť.
,,Jasné,že ťa počúvam.Hovorila si o tých svojich prázdninách s Frankom,"odpovedala som suverénne s myšlienkami úplne inde.
,,Aj o tom,ale pred pol hodinou.No tak Lily,čo sa deje?"
Viem,že Alice môžem bez problémov dôverovať.
Ale toto jej určite nepoviem.
Rozhodla som sa klamať,pochopiteľne.
,,Len mi je smutno,že sme už siedmaci.Už sa na Rokfort nevrátime."
Povedala som a čakala či mi na to Alice skočí.
Chytila sa.
,,Ale Lily,to nesmieš takto brať.Niečo sa skončí a niečo nové začne.Vždy to tak je.Nájdeš si prácu,vydáš sa,budeš mať deti..."
Prečo som nad tým nikdy neuvažovala?
V januári budem mať osemnásť.
Osemnásť!!!
A prečo si neviem ako svojho manžela predstaviť nikoho iného ako Pottera?
A svoje deti vidím ako strapaté a okuliarnaté?
Tak to teda nie!
Zameriam sa naaaa...hmmm...na Siriusa.
Presne!
Pekný,múdry,tmavovlasý sukničkár by mohol na chvíľu odpútať moje nenormálne stresujúce myšlienky.
A keď už sme pritom tak aj deti so Siriusom by boli veľmi pekné...
Asi mi fakt dr...zašibáva.
,,Už ideme vystupovať,"povedala Alice a ja som si vzdychla.

Vyšla som von a zhlboka som sa nadýchla.
Posledný rok.
Preplietávala som sa medzi prvákmi a tretiakmi,keď som ho uvidela.
Zastavil sa mi dych.
Za tie dva mesiace opeknel,to naozaj musím uznať a vyrástol.
Aj tak už bol dosť vysoký.
Smial sa,v očiach sa mu objavili iskričky.
Všimol si ma.
Rýchlo som odvrátila pohľad.
A on niekam zmizol.

,,Ahoj Lily!"pozdravil ma Remus v klubovni.
,,Aké boli prázdniny?"spýtal sa Sirius.
Ten tiež opeknel.
Ale aj tak bol vždy pekný.
James s nimi nebol a nevidela som ho ani pri večeri.
A o mnoho prišiel to je fakt.

Dumbledore vstával a chystal sa na svoj obviklý príhovor k novému školskému roku.
Všetci sme čakali to isté,ale tento rok sa riaditeľ asi rozhodol všetkých prekvapiť.
,,Vítam vás opäť v Rokforte!Je mi ľúto,že musím začať nový školský rok zlými správami,ale asi to inak nepôjde.
Určite ste sa už dočítali v novinách o podivných zmiznutiach a rôznych nápadoch na muklov.
Nie je to len náhoda.
Možno už niektorý viete,že sa objavil najmocnejší temný čarodejník všetkých čias.Lord Voldemort."
Niekoľko ľudí sa pri jeho mene mimovoľne zachvelo.Dumbledora to však neodradilo pokračovať.
,,Preto vás chcem upozorniť,aby ste nezabúdali na priateľstvo medzi sebou,silu a odvahu sa proti zlu postaviť."

Tušila som,že sa niečo takéto stane.
Pár ľudí sa tento rok do Rokfortu nevrátilo práve preto,že sa ich príbuzným niečo stalo a rodičia sa báli.
Ja ale nie som hlúpa,aby som niečo hovorila mojim rodičom.
Ale sú to muklovia a nejaké opatrenia som už spravila.
,,Bola trochu nuda.Už som sa nemohla dočkať naspäť sem.A posledný ročník sa nechystám prečkať nad knihami."
Fakt?
Aj oni dvaja sa na mňa najprv pozerali akoby som spadla z jablone,ale aspoň Sirius sa rýchlo spamätal.
,,Moja reč!Tak si teda môžeš užívať s nami!"žmurkol na mňa.
,,Nemyslím si,že to bude dobrý nápad vzhľadom na..."
,,Jamesovi to vadiť nebude a ty aspoň prestaneš vysedávať nad knihami a začneš si užívať život,"zasmial sa Sirius a ja som sa zasmiala tiež.
Vtom po schodoch zišiel James a tváril sa utrápene.
Keď zbadal mňa so Siriusom ako sa veselo smejeme,zamračil sa a mne prišlo trošku nevoľno.
Bez slova som vybehla hore schodmi do dievčenských spální.

Nikdy som nepremýšľala nad tým,že by som niekedy cítila niečo,čo by ma mohlo nahnevať viacej ako zlá známka.
Ale od toho večera sa to zmenilo,pretože by som nakopala každého,kvôli komu mohol mať James taký utrápený výraz.
A nesmiem dopustiť,aby som sa s ním začala stretávať viac ako je potrebné.
Fakt sa musím zamerať na Siriusa.

A čuduj sa svete,akoby Merlin konečne počúval moje myšlienky, sa mi konečne aspoň raz snívalo to čo som chcela.
Fakticky sa mi do sna priplietol Sirius.
Ehm...obsah toho sna nebudem zverejňovať,pretože som si takmer istá,že by vás to nezaujímalo.
Fakt je,že môj sen dočastne spôsobil aj moju nesústredenosť na hodinách a môj pohľad stále ubiehajúci k tomu peknému čiernovlasému chlapcovi sediacemu vedľa ešte krajšieho čiernovlasého chlapca s vymakaným...
Radšej ani nebudem myslieť na toho druhého dokonalého,ale na toho prvého.
Pretože ten druhý ma už nechce a ten prvý je sukničkár,takže si naozaj mám z čoho vyberať.
Som otrasná vonku zúri vojna a ja sa tu zaoberám dvoma chalanmi s dokonalými...
Čo to ten profesor hovorí?

Celý týždeň ubiehal stále v tých istých koľajach.
Každý deň nám profesorka McGonagallová pripomínala aké je dôležité si uvedomiť,že sme v poslednom ročníku a máme sa rozhodnúť nad svojim povolaním a podobne.
Už ma to unavuje.
Chcela by som ísť za aurorku,to by chcel ísť každý,ale asi je rozdiel chcieť a ísť.
Výcvik trvá veľmi dlho a nemyslím si,že majú na ministerstve čas ísť niekoho zaúčať
Toto večné filozofovanie na mojej posteli je strašne deprimujúce.
Alice je zase vonku s Frankom,baby z našej izby sú tiež preč a ja sa nudím.
Je zvláštne,že po prvýkrát v živote sa mi naozaj nechce učiť.
Rozhodla som sa teda,že pôjdem von,poprechádzať sa.

Zamierila som k jazeru.
Niet sa čomu čudovať,chodím tam stále a dnes by sa mi ešte zišlo užiť si trošku slnka,pretože v tomto ročnom období môžem očakávať zmenu počasia zo dňa na deň.
Prekvapilo ma,keď som si všimla,že pri jazere už niekto sedí.
A ešte viac ma prekvapilo,keď to bol sám veľký Sirius Black.
Nachvíľu som zastala,ale potom akoby som na všetko zabudla a išla som si demokraticky sadnúť k nemu.
,,Ahoj,"pozdravil ma.
,,Ahoj.Čo tu robíš?"opýtala som sa a veľmi dúfam,že na mne nebolo vydno aká som zvedavá,kde má všetky tie svoje ... sliepky.
,,To isté,čo ty.Užívam si pekný deň,"usmial sa.
,,Sám?"
Aká hlúpa otázka!
,,Už nie,keď si prišla ty."
Usmial sa ešte väčšmi a v tej chvíli by som ho bola najradšej zožrala napriek mojim morálnym zásadám.
Buď dospievam,alebo ma chytá neskorá puberta.
,,Ale som rád,že som ťa tu stretol."
Tak teda to druhé.
Už viem prečo ho všetky baby tak žerú.
Pozrel sa mi do očí a zrazu sa zamračil.
,,Mrzí ma to,čo sa stalo medzi tebou a Jamesom,"povedal a ja som odvrátila pohľad.
Stále ma spomienka na ten deň neskonale mučí a myšlienka,že by som urobila nesprávne,keď som tak spravila ma vnútorne ubíjala.
,,Mňa viac,"povedala som popravde.
,,Nemyslíš si,že napriek tomu...by ste mohli byť kamaráti?"
Ako mu takéto niečo mohlo napadnúť?
Šibnutý chalan!To má určite od toho Pottera.
,,Som si istá,že nie."
,,Ale my môžeme byť priatelia však?"
Toto sa ma pýta on?
Neverím.
,,Ale samozrejme."
Ešte dlho sme sa rozprávali a ja som mala zrazu taký zvláštny pocit,akoby tie mesiace,čo som sa trápila pre Jamesa boli preč.
Ale bol to len pocit,neskôr som si uvedomila,že tu ešte stále sú a že tu aj budú,dokým sa niečo nestane.
A cítim,že to bude naozaj niečo veľké.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Mina Mina | Web | 5. dubna 2009 v 21:12 | Reagovat

Vyzerá to na veľmi zajímavu poviedku, také tajuplné :) vôbec nie je jasné s kým si začne super :)

2 Mikim Mikim | Web | 6. dubna 2009 v 15:25 | Reagovat

fuuuha:D no je to dosť zaujímavé..ale páči sa mi to, som zvedavá na ďalšiu kapitolu

3 Lucka Lucka | 23. října 2009 v 14:11 | Reagovat

Pekne krasne najkrajsie :-D

4 Evanska Evanska | Web | 4. listopadu 2009 v 20:58 | Reagovat

Strapaté a okuliarnaté deti :D Jééj strašne zlatá poviedka. Začína úžasné :-) Len by ma zaujímalo, čo takého Lilyni rodičia spravili, keď sa James už neukazuje :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama