2.Kapitola: ...alebo bozky a rozdvojené osobnosti...

17. dubna 2009 v 19:48 | Kikush |  Zabudni,zabudni,zabudni
Tak a teraz k tomuto.Pre niektorých prekvapujúca kapitola,ale možnože to väčšina čakala.

Upútavka:
,,Môžeš mi rovno povedať že žiarliš!Ja nemôžem za to,že ti to s Jamesom nevyšlo pre tvoju vlastnú hrdosť!"

,,Bojím sa o teba."

,, ...je iný..."





2.Kapitola
...alebo bozky a rozdvojené osobnosti...

Začína mi všetko liezť na nervy.
Posledné dva týždne som nemala čo robiť a tak som sa naučila všetko na tri mesiace dopredu.
Akože vážne!
Každý mi ide na nervy.
No...možno okrem Siriusa.
Ktorý sa správa nanajvýš podozrivo.
Neustále je so mnou a ostatných zanedbáva.A aj som mu to povedala,ale on je stále nejaký čudný a iba mávne rukou.
Alice je tou svojou zaľúbenosťou až trápna a včera sme sa šialene pohádali práve pre Franka.
,,Alice,kedy konečne pochopíš,že ma tvoje keci o Frankovi vôbec nezaujímajú?"povedala som trošku zostra,keď sa Alice vrátila z rande.
Alice sa zatvárila trošku prekvapene,ale potom začala peniť (nie doslova,ale vyzerala tak)
,,Môžeš mi rovno povedať že žiarliš!Ja nemôžem za to,že ti to s Jamesom nevyšlo pre tvoju vlastnú hrdosť!"a toto bolo od nej hrozné.Ja predsa Jamesa nechcem!
,,Šibe ti?To ty si duchom neprítomná a správaš sa akoby na ničom inom nezáležalo,len na tebe.Ja a Frank,Ja a Frank...Počúvala si sa niekedy vôbec?Vonku je vojna!A ty sama vieš čo to znamená."
Alice sa na mňa pozrela trošku kľudnejšie a aj s
miernejším (vychladnutým) tónom povedala:
,,Ty predsa vieš,že keby k tomu došlo,vrhla by som sa do boja medzi prvými.A ty tiež..."sklonila hlavu.
,,Viem..."

S Alice sme sa potom už nerozprávali,ale obe sme vedeli,že hádka je uzavretá.
,,Lily,dole ťa čaká Sirius a pýta sa či sa nejdeš prejsť,"povedala Alice hneď ako vošla do izby.
Odložila som knihu a zobrala si bundu,lebo medzitým sa októbrové počasie zmenilo na nepoznanie.
Už som chcela odísť,keď ma chytila za ruku.
Spýtavo som sa na ňu pozrela.
,,Lily,všimla som si,že v poslednom čase si s ním nejako často.Ja len..."Alice sa odmlčala akoby hľadala vhodné slová.
,, ...dávaj si naňho pozor.Bojím sa o teba.Nechcem aby si dopadla ako tie ostatné."
,,To nemyslíš vážne,že by som si s ním niečo začala?Som s ním len preto...že pri ňom na všetko zabúdam.Je mi s ním veľmi dobre a vždy sa máme o čom rozprávať.Nie je ako ty,nemôžem mu povedať všetko,ale je...iný."
Sama som prekvapená,že som to povedala.
,,Ale práve toto môže prerásť v niečo viac."

Chodila som so Siriusom von celý týždeň,každý jeden večer.Alebo keď sa zozimilo ešte viac,tak po hrade.
Každým dňom som sa o ňom dozvedala niečo nové,niečo čo som si o ňom nemyslela.
Už som pomaly vedela všetko o jeho rodine,o Remusovi,Petrovi a ...Jamesovi.
Cítila som sa,akoby som už medzi nich patrila.
A možno,keby nie Jamesa,by sa tak už stalo.
Sirius si všimol,že som nejaká zamyslená a tak mi zamával rukou pred očami.
,,Haló Lily!Počúvaš ma vôbec?Si nejaká zvláštna."
Ajaj dám sa radšej na klamanie.
,,Sirius povedz mi,prečo si vlastne celý ten čas so mnou?Nepriatelíme sa až tak dlho,aby som ti bola prednejšia ako Remus,James a Peter.Povedz mi pravdu."
Že som to dobre uhrala?Som dobrá.
Sirius sa zhlboka nadýchol a bol ticho,takže som si chvíľu myslela že mi ani neodpovie.
,,Vieš,keď som ťa uvidel po prázdninách...Všimol som si,že si poriadne sklesnutá.A povedal som si,že ťa nejako rozptýlim.Myslel som si,že ťa bude treba len trochu posunúť a potom už budeš v poriadku,ale...zvykol som si na teba.Bola si zábavná,milá a páčilo sa mi byť s tebou,lebo to bolo niečo iné ako s chalanmi.Najprv som si myslel,že je to len preto,ale pred časom..."nadýchol sa a pozrel sa mi do očí.
,,Uvedomil som si,že ..."opäť sa mi pozrel do očí.
A ja som vtedy uvedomila čo chce povedať.
Pozrela som sa naňho s úsmevom (to fakt?niekedy mám pocit,že som rozdvojená osobnosť).
Sirius sa ku mne naklonil a ja som vtedy zapochybovala, či to naozaj chcem.
Keď som sa ale pozrela do tých búrkových očí,vedela som,že to chcem.
Že potom túžim.
Najprv ma pobozkal veľmi nežne,akoby si nebol istý či smie.
Keď som mu bozk opätovala,odvážil sa viac a už tie bozky neboli také nevinné.
Zatvorila som oči a zamarilo sa mi,že som videla obraz niekoho známeho.
Ale tiež to mohol byť len prelud.
Sirius ma hladil rukami po chrbte a ja som v tej chvíli nechcela myslieť na nič iné.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SuSiE SuSiE | Web | 17. dubna 2009 v 21:15 | Reagovat

Bola to krásna kapitolka. Teším sa na pokračovanie. Je skvelé, že si už dopísala poviedku Nikdy nehovor nikdy, hneď zajtra sa na ňu vrhnem, dnes to už, bohužiaľ nestíham :D Ale ako som zistila,
je toho viac, čo tu máš nové. Takže, mám čo doháňať xD

2 wisty wisty | Web | 18. dubna 2009 v 13:26 | Reagovat

uh... co na to říct? bude to ještě zajímavý :D

3 Evanska Evanska | Web | 4. listopadu 2009 v 21:02 | Reagovat

JA som si to myslela! Ale no tak! Potom sa predsa nenarodí Harry! :-D Uvidíme, ako to vyriešiš!  ;-)

4 Nika Nika | 30. října 2011 v 20:52 | Reagovat

Nie, nie, nie, nie!!! Lily a Sirius skrátka nie! Prepáč ale vybrala si si zlý pár. ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama