1.Kapitola

6. července 2009 v 18:23 | Kikush |  Ja a jeden vlkolak
Len som tak bola na chate a zrazu ma kopla nová poviedka.Ach tá múza.Predtým ma kopla ešte jedna,ale tá je zatiaľ len v mojej hlave.
Dúfam,že zatiaľ prázdninujete dobre.A tešte sa lebo to čo sa odohráva v mojej hlave bude riadna šupa.



Opierala som sa hlavou o sklo a pozorovala ľudí na nástupišti.Nebolo ich veľa,ale o takomto čase ich veľa ani byť nemohlo.
Vzdychla som si a v myšlienkach som sa začala rozčuľovať nad svojou menšou hamblivosťou.
Prišla som na nástupište skôr,aby som nemusela hľadať kupé.Nazerať do nich jednotlivo alebo nebodaj ísť sa spýtať,či si vôbec smiem sadnúť k neznámym ľuďom,to sa jej vôbec nepáčilo.
Vedela som,že by som bola niečo ako miestna atrakcia a to len kvôli tomu,že som nová.
Obzerali by si ma a možno by sa ma začali vypytovať na dosť osobné veci.A ja nie som zrovna ten typ,ktorý si nájde priateľov hneď na posedenie.
Potriasla som hnedou hlavou,aby som zahnala zlé myšlienky a rukou som si upravila ofinu,ktorú som tak neznášala.Ale chcela som zapôsobiť a veľmi dobre som si uvedomovala,že mi ofina pristane,aj keď mi pristalo v podstate všetko.
Na nástupišti sa začalo zbierať čoraz viacej ľudí a vo vlaku bol
väčší hluk.
Predstavila som si všetkých tých ľudí ako sa navzájom zdravia a rozprávajú si zážitky z prázdnin aj tých nesmelých prvákov,ktorých všetko ešte len čaká ako aj mňa.
Vlak sa začal hýbať.
Už som sa chcela začať tešiť,keď vtom sa dvere prudko otvorili.
Ani som nezdvihla hlavu,aby som sa pozrela,kto to narušil moju pokojnú cestu vlakom.
,,Môžeme si prisadnúť?Všade je už obsadené."
Otočila som sa a jedna z mála vecí,čo som si všimla boli štyria chalani.Z toho jeden vysoký,so strapatými čiernymi vlasmi a okuliarmi a ďalší s dlhšími čiernymi vlasmi a trochu vyšší ako ten prvý.
Ostatných dvoch som si nevšimla.
Slabo som prikývla a opäť som sa pozerala von oknom.
,,A vieš vôbec aj rozprávať?"ozval sa hlas toho vyššieho a ja som hneď vedela,že to patrilo mne,však komu inému by to asi mohlo patriť,keď som tu prikývla len ja.
Pocítila som ako ma
pohlcuje hnev a zrazu som vedela,že mi vlasy prudko očerveneli.Videla som totiž ofinu a...proste som to cítila.
,,To čo bolo,"spýtali sa tí dvaja chalani naraz.
Chcela som im niečo odvrknúť,keď sa ozval hlas pri ktorom sa mi na okamih zastavil celý svet,pretože taký hlas som v živote nepočula.
,,Ty si metamorfmág?"
Nechápala som,čo to malo znamenať a tak som sa otočila a hľadela do karamelových očí,ktoré niečo skrývali,niečo smutné niečo čo toho chalana trápilo a strašne som s ním súcitila aj keď...neviem prečo.
Potriasla som hlavou a vlasy sa mi zmenili naspäť do tej svetlohnedej farby,aká sa mi vždy páčila.
Chcela som na Rokforte zamaskovať moju metamorfmágiu,ale ako vidím,moja schopnosť ovládať sa je teraz dosť chabá a aj bola dosť chabá.
,,Áno,"povedala som a všimla som si ako sa ten pán veľmi vtipný zľakol pretože ja mám fakt veľmi zvučný hlas aj napriek tomu,že si premieňam výzor na nevinné dievča.Ale hlas si zmeniť neviem,ten je môj.
,,Ešte som nikdy žiadneho metamorfmága nestretol.Musí to byť úžasné,"prehovoril zase ten chalan a ja som si všimla,že aj cez košeľu mu je vidno,že má vypracovanú hruď posiatu samými jazvami a ruky samý sval.
,,To by si sa vedela zmeniť aj na Siriusa v ženskom vydaní?"smial sa ten s okuliarmi.
,,Ale jasné,"uškrnula som sa a obzrela som si toho Siriusa (to je pes hehe) a už som si nechala meniť vlasy na čierne a vlnavé,oči na sivomodré,úzky nos a ostro rezaná pera (keď chcete napodobňovať musíte si všímať veľa vecí) a keď som počula aj čudný piskľavý smiech toho štvrtého chalana vedela som,že môj úmysel sa vydaril.
Sirius sa tváril dosť vyľakane a ja som do toho všetkého ešte aj nadvihla jedno obočie,pretože som tušila,že to tak robí aj on a chalani sa začali smiať ešte viac.
,,No prisahám na Merlinove gate,že k tomu tvojmu podarenému bratovi budeš mať ešte aj sestru.To je úžasné!"smial sa ten strapatý okuliarnatý.
,,Ja som James Potter,"predstavil sa,potom ukázal na toho s piskľavým smiechom , ,,toto je Peter Petigrew,"potom ukázal toho s tajomnými očami , ,,Remus Lupin," a nakoniec na toho psa , ,, a Sirius Black."
Zarazila som sa a Sirius si to očividne všimol.
,,Dobre áno som ten Black so smrťožrútskou rodinou,teší ma,ale ty by si nám tiež mohla prezradiť svoje drahé meno kráska."
Nevšímala som si jeho pokus o zvádzanie,zmenila som si vlasy a črty tváre do pôvodného stavu až na oči,ktoré sa mi zapáčili a odpovedala som mu otázkou.
,,Nemáte nejakú rodinu vo Francúzsku?"
Sirius nadvihol plecia a povedal : ,,A čo ja viem kam až tá naša nemožná rodina siaha?Ale upozorňujem ťa,že ja nie som ako tí odporný Slizolinčania o pár kupé ďalej.Tak ako sa to voláš?"
Uškrnula som sa.
,,Daniela Blacková,taktiež z tej smrťožrútskej rodiny.A úspešne vyradená zo závetu svojho otca."
Sirius sa nachvíľku tváril ohromene,ale potom sa zasmial.
,,Tak to je fakt úžasné!"
,,Žila si vo Francúzsku?"spýtal sa ma Remus a ja som bola prekvapená,že som sa s nimi dala tak rýchlo do reči.
Nenachádzam často ľudí o ktorých je môj inštinkt presvedčený,že im môžem veriť.
,,Chodila som do Beauxbatonsu,ale s mamou sme sa presťahovali do Anglicka už dávnejšie,ale mne to robilo problém a tak som si povedala,že posledné dva ročníky budem chodiť na Rokfort."
Chalani boli našťastie nie až natoľko zvedaví na môj život predtým a ja som bola len rada,pretože to bolo až príliš komlikované.
Nechcela som už chodiť do Beauxbatonsu,pretože som tam bola pod neustálym drobnohľadom môjho otca,ktorý chcel dohliadať na to,aby som bola len s čistokrvnými čarodejníkmi.
Pred šiestimi rokmi sa moji rodičia rozviedli (dodnes neviem ako spolu mohli vôbec vydržať) a teraz sme ja a mama nepriatelia Blackovskej rodiny.
Mama preto,že sa s otcom rozviedla a ja preto,že som ako mama.
,,Vieš aj po francúzsky?"spýtal sa James.
,,Lepšie ako po anglicky,"odpovedala som pravdivo.
,,Ak ma bude dakedy počuť nadávať po francúzsky tak si to nevšímajte,vo vašich nadávkach nie som veľmi zbehlá."
,,Bude nám potešením ťa ich naučiť!"zasmial sa James.
,,Na akú fakultu sa chceš u nás dostať?"spýtal sa ma Remus.
V tomto asi pohorím,lebo ani poriadne neviem ako sa volajú a ani neviem ako sa do nich delí.
,,Neviem.Podľa čoho sa to delí?"
Sirius sa ležérne rozvalil na sedadle a začal mi strašne unudene (ak chce zapôsobiť tak nech sa strčí hipogrifovi pod chvost) všetko vysvetľovať.
,,Najprv ti položia na hlavu rokfortský klobúk.Ten bude do teba niečo hustiť a nakoniec vykríkne tvoju fakultu."
,,Ale podľa čoho ma zadelí do fakulty?Nie je to jedno?"
,,To teda nie je!V Bystrohlave sú hlavne tí múdri.A podľa môjho názoru aj správne tak veľmi namyslený.V Bifľomore sú najmä bifľoši a tí s ktorými nie je zábava.Ale ani jedno nie je tak hrozné,ako keď sa dostaneš do Slizolinu.To sa budeme tváriť,že ťa nepoznáme.A len tak pre informáciu sa tam dostali všetci tvoji a Siriusovi príbuzní,"oproti Siriusovej unudenosti,bola Jamesova zanietenosť dosť zvláštna.
,,A vy,keďže ste takí strašne úžasný,máte špeciálnu fakultu?"uškrnula som sa.
V poslednom čase to robím často.
,,Keď tak nad tým rozmýšľam tak by sme ju aj mohli mať.Ale aj tak sme v jednoznačne najlepšej fakulte.V Chrabromile."
James si dramaticky priložil ruku na srdce a slávnostne prehlásil: ,,Kde je statočné srdce."
Remus prevrátil oči nad Jamesovým citovým výlevom.
,,Jednoducho Chrabromilčania sú typickí rytierskosťou a odvahou."
Po tejto novej informácii som dostala strach.
Čo ak sa predsa len dostanem do Slizolinu?
Naprvýkrát,čo sa mne nestáva často,som si našla priateľov pri ktorých mám pocit,že ma posúvajú dopredu.
Alebo do Bifľomoru.
Priznávam sa,fakt som bifľoška.
Nemôžem dopustiť,aby bol niekto lepší ako ja čo sa týka učenia.
Jeden z dôvodou prečo som chcela prestúpiť na Rokfort.
Ani som sa nenazdala a už vlak zastavoval.
James,Sirius a Peter sa ihneď rozbehli von,ale Remus zostal stáť pri mne.
Spýtavo som sa naňho pozrela.
,,Si tu prvýkrát,takže bude asi najlepšie,keď pôjdeš s nami,"povedal a ja som mu bola hrozne vďačná,pretože som tu fakt nechcela chodiť sama.

,,Síce sme prvákov už roztriedili,ale máme tu ešte jednu žiačku,ktorá prestúpila z Beauxbatonskej akadémie a nastúpi do šiesteho ročníka.Daniela Blacková."
Počula som hovoriť profesorku McGonagallovú a vtom sa dvere Veľkej siene prudko otvorili.
Nechápem,prečo ma nechala stáť vonku,teraz mám len zbytočne stres,keď sa na mňa pozerá toľko ľudí.
Neznášam,keď sú na mňa upriamené pohľady.
S Remusovho rozprávania som približne vedela ako Veľká sieň vyzerá,ale jeho opis sa nemohol vyrovnať originálu.
Ale v podstate,všetko bolo tak ako povedal.
Štyri fakultné stoly,piaty učiteľský, strop meniaci sa podľa počasia,malý stolček pred učiteľským stolom a na ňom starý klobúk.
Zvonku sa dalo rozoznať ako približne fungovalo triedenie a aj tomu,že klobúk nazačiatku spieval.
Všetci sa na mňa pozerali a z toho sa mi robilo zle v žalúdku.
Sadla som si na malý stolček a nasadila na hlavu starý klobúk,snažiac sa nemyslieť na to,koľko ľudí ho už malo na hlave.
,,Vedel som,že sem raz zavítaš aj keď som už začal pochybovať,keď si sa tak dlho neukázala.Daniela Blacková!"
Ako vravel Sirius,klobúk mi niečo hustil do hlavy,aj keď neviem či to bolo zrovna hustenie.
,,Hoci to na tebe veľmi nevidno,drieme v tebe povaha tvojho bratranca zo štvrtého kolena Siriusa Blacka.Aj keď priamo z Blackovcov nemáš takmer nič.Prečo sa bojíš ukázať svoju pôvodnú podobu?Veď to nie je zlé."
Ako vie o tom,že nikomu neukazujem pôvodnú podobu?A je to vôbec normálne,že sa tak dlho vykecáva?
,,Bystrosť a múdrosť.Čistokrvnosť a priebojnosť.Odvaha a ochota pomáhať priateľom.Ťažké rozhodnutie.S bystrosťou by sa ti vodilo aj v Slizoline aj v Bystrohlave.No nič.CHRABROMIL!"
Ako?
No ja len to,že o Chrabromile tu reč nebola.
Ale na úvahy bude čas neskôr,teraz som sa už náhlila za prehnaného potlesku Jamesa a Siriusa a úsmevu Remusa.
Sadla som si k Remusovi (nič si nemyslite len sa mi nechcelo prechádzať na druhú stranu) a k jednému peknému ryšavému dievčaťu.
Usmiala sa na mňa a podala mi ruku.
,,Remus spomínal,že stretol novú študentku z Beauxbatonsu.Ja som Lily Evansová.Vitaj v Rokforte."
Nemohol mi ujsť Jamesov lačný pohľad,aký hodil na Lily.
Zdalo sa,že neušiel ani Lily,lebo prevrátila oči a ja som sa zasmiala.
,,Evansová,prečo nie si taká milá aj na mňa?"ozval sa zrazu James.
,,Každému podľa zásluh Potter,"odpovedala Lily ani sa naňho nepozrela.
,,Vy dvaja sa asi máte veľmi radi však?"smiala som sa ďalej.
,,To vieš,tuto Paroháč už miliónpäťstokrát pozval Evansovú na rande,ale ešte stále mu nedošlo,že ona oňho nemá záujem,"povedal Sirius a mne neušla tá prezývka,ktorou častoval Jamesa.
Ešte sa toho budem musieť asi veľa naučiť.
,,Ale ona má,len si to nechce priznať.A teraz si mi pripomenul,Evansová nechceš ísť na rande?"
Lily zavrčala a ja som sa nemohla prestať smiať.
Toto bude úžasný rok.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 wisty wisty | Web | 6. července 2009 v 19:13 | Reagovat

ou, vypadá fto zatím zajímavě:) su zvědavá, co se z toho vyklube:)

2 Dadka Dadka | 18. srpna 2009 v 10:15 | Reagovat

uHAAA   tesimm sa na pokracovanie

3 lady pipi lady pipi | 18. srpna 2009 v 10:16 | Reagovat

je to pekne :D ahhah hlavne ta zmnena:D  super opisujes
a pises

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama