7.Kapitola-...alebo keď sa zo štyroch stali piati...

23. srpna 2009 v 21:29 | Kikush |  Zabudni,zabudni,zabudni
Ospravedlňujem sa ale nemala som veľa nápadov,veď to poznáte :) ale už som zasa tu.A nápady sa mi sypú z rukávu!Ako aj kapitola k novej poviedke,ktorá bude už čoskoro...
PS:Táto kapitolka nie je bohviečo






















7.Kapitola
...alebo,keď sa so štyroch stali piati...

Odvtedy som veľa času trávila so Záškodníkmi.
Spolu s Remom sme ich chránili pred tým aby ich vyrazili v poslednom ročníku a keďže sme boli obidvaja hlavní prefekti,bolo to celkom jednoduché.
Jedna časť vo mne nesúhlasila s tým,že porušujem školský poriadok.
A tá druhá sa radovala zo života a myslela na to,že občas tie pravidlá treba porušiť.
Na konci januára sme boli všetci veľmi dobrí priatelia.
Dokonca aj ja a James.
So Siriusom sme si náš rozchod ani veľmi nepripúšťali a niekedy som si myslela,že ani nemyslel vážne,keď mi povedal,že ma ľúbi.
Dievčenské osadenstvo hradu celkom dobre prijalo správu o rozchode,ale aby som sa necítila ako trofej,Sirius verejne vyhlásil,že to ja som sa rozišla s ním.
A teraz si všetci myslia,že sme sa spolu vyspali a on neuspokojil moje túžby alebo,že predsa len milujem Jamesa a tak.
Na takéto debiliny fakt nemám náladu.
Som ale strašne rada,že ma už baby neprepichujú pohľadom.
Stále sa mi snívajú zvláštne sny.
S nejakým chlapcom,čo vyzerá presne ako James,ale predsa je iný.
Len neviem v čom.
Sedí sám v noci pri okne,hladká bielu sovu a ...ďalej nič.
Tie sny sa neustále menia a teraz sú to len ústrižky.
Raz je na cintoríne,raz na Astronomickej veži,raz v nejakej zvláštnej miestnosti.
Neviem,čo to má znamenať a ani neviem,či to chcem vedieť.
Niekedy mám obavy aj zo spánku,lebo sa bojím,že sa tomu chlapcovi niečo stane.
Akoby som ho poznala.
A možno je to len James a mne sa len zdá,že je trochu iný.
Takpovediac...vylepšený.
Merlin ja som teda blázon!
Ale dnes sa tu deje niečo čudné.
Chalani sú nervózni,Remus je strašne bledý.
Aj keď takýto býva každý mesiac dnes som si to prvýkrát všimla aj na chalanoch.
Nepýtala som sa nič ale Remus ma desil,ako ma desí každý jeden mesiac.
Neviem či je jeho mama naozaj chorá alebo je v tom niečo iné.
Opäť sa mi sníval ten čudný sen.
Neviem ako som mohla zaspať už o siedmej isté len je,že práve je polnoc a ja som absolútne prebratá.
Čo sa snov týka stále len samé záblesky,ale teraz sa mi zdalo,že som videla aj seba no neviem.
Išla som sa nadýchať čerstvého vzduchu.
Otvorila som okno dokorán a pozrela sa do tmy.
Bola očarujúca a takmer tmavšia ako Čierne jazero,hoci fakt len takmer.
Čierne jazero bolo...proste čierne!
Pohľadom som zablúdila na Zúrivú vŕbu.
Zdá sa mi to alebo tam fakt niekto stojí?
Ale čo tam robí?Veď je neskoro!
Počkať je ich viac.
Ale veď to sú James,Sirius a Peter!
Pri Zúrivej vŕbe?
Tým snáď úplne preskočilo.
Keď som sa však pozrela lepšie zistila som,že Peter sa kamsi stratil.
A vŕba sa prestala hýbať.
A James so Siriusom...zmizli priamo v nej.
Musím ísť za nimi!
Celú cestu hradom som sa modlila,aby som nikoho nestretla a hlavne som sa modlila,aby Filch aspoň raz zabudol zavrieť bránu (hoci mi mohlo napadnúť,že keď sa von dostali chalani tak aj ja,aj keď mohli ísť na metlách).
Našťastie bolo všetko v poriadku.
Keby som sa tak strašne nebála o Jamesa... Siriusa a Petra tak by som sa možno aj zľakla zvukov zo Zakázaného lesa.
Postavila som sa pred Zúrivú vŕbu,ktorá sa metala na všetky strany a nevedela som čo robiť.
Pozorne som si prezrela vŕbu od košatej koruny až po hrubé korene,keď som si všimla hrbol na jej kmeni.
Poobzerala som sa okolo seba,keď vtom z vŕby vybehol...vlkolak!
Pozrel sa na mňa a ja som zrazu nevedela,čo robiť.
Bola som taká prekvapená,že som ani nekričala,keď vtom na mňa skočil.
Vrčal mi do tváre a už otváral papuľu.
Pripravovala som sa na koniec,keď som začula výkrik.
,,Lily!"
Poznala som ten hlas,ale neotočila som sa,nechcela som,aby bol posledný,kto videl môj pohľad.
O chvíľu ma tá beštia roztrhá na kusy.
Ale zrazu som počula iné vrčanie.
Veľký čierny pes skočil na vlkolaka,pričom ho...neviem kryl jeleň.
Bláznivé ale bolo to tak a ten čierny pes hnal vlkolaka priamo do lesa.
Pomaly som sa postavila a hľadela som za vlkolakom,kým nezmizol v Zakázanom lese.
Jeleň stál stále predomnou a díval sa na mňa orieškovohnedými očami.
A zrazu bol predomnou James.
Animágus James!
A vtedy ako blesk z jasného neba som to pochopila.
Neviem prečo,ale rozplakala som sa.
A James ma tíšil až kým som nezaspala od únavy.

,,Tak už to vieš,"povedal mi Remus na druhý deň v Nemocničnom krídle.
Nepozeral sa na mňa,ale na svoje dlane,ktoré boli posiate jazvami.
,,Pochopím,keď sa so mnou už nebudeš chcieť vidieť aj keď budeš nahnevaná,že som na teba skočil,ale pochop to.Nevedel som o sebe."
Čo to ten chalan trepe?
,,Prečo by som mala byť na teba nahnevaná?Myslíš si o mne,že som necita?Remus,neprišla som za tebou len preto,aby si sa dozvedel že to viem.Prišla som preto,aby som ti povedala,že ťa podporím.Že budem vždy stáť pri tebe.A že viem aj to,že ťa to trápi.Vidím to na tebe.Ale minulosť zmeniť nemôžeš.
Ale to,že si jeden z mojich najlepších priateľov sa nezmení.Nikdy."
Potom som ho objala.
Nech to znie akokoľvek čudne,ale ja proste viem,že raz bude žiť normálne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lilly-SB Lilly-SB | Web | 26. srpna 2009 v 22:38 | Reagovat

j tohle si msím celý přečíst,přečetla jsemsi zatím kosek a je to tak potavý, že se nemůž odtrhnout (má slabá stránka ááá)  :-)

2 Evanska Evanska | Web | 4. listopadu 2009 v 21:18 | Reagovat

A naozaj bude. Lily je k Remusovi milá :-) Sníva sa jej o Harrym? Prosím, nech zistí, o čom sa jej sníva!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama