19.Kapitola-Raz bude pomsta sladká

1. listopadu 2009 v 19:29 | Kikush |  Záškodníčka
Dvojičky sa veľa nadšenia nedočkali tak dúfam že aspoň Záškodníčka dopadne lepšie.
Lebo myslím že je fakt vydarená.



19.Kapitola
Raz bude pomsta sladká

Život išiel ďalej.
Všetci sa s tým museli rýchlo zmieriť,neboli sme predsa jediní,čo prišli o príbuzných.
A samozrejme,že ja som dokázala najlepšie skrývať všetok smútok,ktorý ma napĺňal a preto si ľudia mysleli,že som pekne necitlivá.
Niežeby ma vôbec zaujímalo čo si myslia ostatní.
Jediné čo ma živilo bola túžba po pomste a aurorské skúšky,ktoré som skladala.
Áno,začala som chodiť na tie kurzy na ministerstvo a občas som pomáhala naozajstným aurorom v drobných prípadoch.
Nebudem sa snažiť byž skromná a tak poviem rovno,bola som dobrá.
A možno by som si trúfla povedať aj,že najlepšia.
Moji...ako by som to povedala...profesori? boli zo mňa nadšený a ja som bola nadšená z toho,že mi to ide.
A bola tu samozrejme aj Lilyna svadba,ktorá sa blížila a Jamesov úprimný humor,ktorý smrť svojich rodičov niesol veľmi statočne.
Predsa len,bojovali sme pre lepšiu budúcnosť a nie minulosť.
Lily bola na začiatku veľmi odmeraná,pretože smrť Jamesových rodičov brala ako znamenie toho,že sa nemajú zobrať,čo som jej ja veľmi rýchlo vyhovorila.
A preto plánovala a plánovala tak,aby bolo všetko dokonalé a bez najmenšej chybičky.
Ja som jej pomáhala ako som mohla,ale aurorstvo bolo ťažké a tiež namáhavé,takže veľakrát som bola taká unavená,že som proste nevládala držať oči otvorené.
Náš dom sme veľmi dobre zabezpečili a tak sme sa nemuseli obávať vniknutia.
Strážcom tajomstva bol James,ktorý,ako jediný chlap v dome,to považoval takmer za kresťanskú povinnosť-ako povedala Lily.
Vzťah so Siriusom...nebol žiadny a ja som tomu len rada.
Ako prišiel tak aj odišiel a Lily s Jamesom sa nikdy nedozvedeli ako som sa zrútila.
Do svadby chýbal už len jeden týždeň,keď dostala Lily hysterický záchvat.
Vbehla do kuchyne s vypleštenými očami a trasúcimi sa rukami a prehovorila piskľavým hlasom.
,,Amily!Už len týždeň a vydám sa.Už LEN týždeň.Nezvládnem to...už si nikdy nebudem môcť užiť.Nikdy už nebudem s iným chlapom."
Vtedy som sa začala smiať ako vyšinutá,takže keby nás v tej chvíli niekto videl asi by som pomyslel svoje,ale uznajte nesmiať sa na tomto by bolo nemožné.
,,Lily veď ste s Jamesom na toto čakali tak strašne dlho.A kedy si si ty chcela užívať?"smiala som sa.
,,Ale...ja..."zajakávala sa Lily.
Postavila som sa,chytila som ju za plecia a povedala som:
,,Lily,teraz sa zhlboka nadýchni.Od štvrtej triedy si bola presvedčená,že ho nemiluješ.Svoj názor si prehodnotila ani sama nevieš kedy.MILUJEŠ ho.Nervózna si iba z toho že máš svadbu už tak blízko.O týždeň sa postavíš ku Jamesovi v tých parádnych svadobných šatách,ktoré sú teraz v mojej skrini a keď povieš áno povieš si,že si tá najšťastnejšia žena na svete,pretože si berieš najlepšieho muža na svete,ktorý by za teba položil aj svoj život.A ak začneš ešte raz rozmýšľať nad takýmito hovadinami tak ťa osobne vyfackám!"
Som ja vôbec na takéto dlhé reči?
Už som zabudla.
U aurorov človek aj zabudne,že existuje aj jeho vlastný život.
Alebo som taká iba ja.
Už som zabudla aké to je,len sa smiať a smiať ako to bývavalo na škole.
A páchať hovadiny,porušovať školský poriadok len preto,aby mal Filch čo robiť.
Dospelosť je iná.
Nie je ľahká a jednoduchá ako som si myslela.
Vždy som sa tešila na ten pocit nazávislosti,keď dokončím školu.
Teraz by som bola radšej dokonca života zavrená v Rokforte,v núdzovej miestnosti a vychádzala by som iba za splnu,aby som pomohla Remusovi,ako stále riešiť veci,pri ktorých ma bolí srdce.
A je to stále horšie.
Vrážd je stále viacej a viacej každý deň sa bojím či medzi tými všetkými menami neuvidím nejaké mne známe.
Občas sa tam objavia spolužiaci z Rokfortu,ktorí boli muklovského pôvodu.
Nenávidím smrťožrútov.
Nenávidím Voldemorta.
Ale naozaj bolo ťažké sústrediť sa na svoju prácu,keď prípravy svadby boli v plnom prúde.
Ani sme sa nenazdali a zostával len deň a tak som Jamesa okamžite odpratala z domu.
,,Prečo by som mal ísť k Remusovi?"čudoval sa,keď som ho tlačila do chodby.
,,Pretože nesmieš byť s nevestou v jednom dome pred svadbou!Nesmiete spať v jednej posteli a proste nič!Žiadne nekalé veci a tak sa prac a sprav si s chalanmi rozlúčku zo slobodou!"
A my s Lily,hoci sme chceli ísť skoro spať,sme prebdeli takmer celú noc.
Spali sme v obývačke,obidve zabalené do jednej obrovskej deky,pri nohách staré fotoalbumy a spomínali sme.
Už nikdy sa nebudeme cítiť tak bezstarostne ako sme sa cítili na škole.
Dokonca ani o dvadsať rokov,keď už dúfam bude konečne po všetkom.
Vtedy bude mať Lily hŕbu detí a ja ako správna teta sa budem o ne starať.
Ráno bolo neskutočné,prišlo k nám veľa ľudí-najmä žien-,ktorí sa snažili Lily pomôcť,ale ja som sa len bála,že z toho dostane šok a nebude sa chcieť vydať.
A to by bola pohroma,keby som ju musela ťahať k oltáru.
Akonáhle by uvidela Jamesa bolo by to celkom inak,už by bola v pohode.
A presne tak sa aj stalo.
No...nemusela som ju ťahať,ale bola príšerne nervózna a ja s ňou.
A nevedela som či viac z toho,že je nervózna ona,alebo z toho,že mi bolo jasné že ja ,ako družička a svedok, a Sirius,ako družba a svedok,budeme musieť ísť spolu.
A otázne je či budem schopná sa ovládnuť natoľko,aby som mu nedala po gebuli.
Ale ovládla som sa,ale nemohla som sa na neho ani pozrieť.
Samozrejme,že svadba bola úžasná,presne taká akú som si pre Lily a Jamesa priala.
Zábava bola v plnom prúde.
Ja som sedela pri stole a liala do seba jeden pohár ohnivej whisky za druhým,aby sa mi aspoň trochu zlepšila nálada.
Nepomohlo to.
Upadala som stále do väčšej a väčšej depresie práve z tejto svadby lebo mi bolo jasné že ja nič takéto už nezažijem.
Nenarodila som sa preto,aby som mala rodinu.
Kedysi som si myslela,že ja a Sirius...budeme mať raz úžasnú svadbu a úžasné deti.
Niekedy sa sny veľmi rýchlo rútia.
Ako som sa takto zamýšľala,menovaný sa práve blížil ku mne.
,,Ahoj,"pozdravil sa Sirius a sadol si ku mne.
Drzáň jeden hnusný,vypadni!
,,Ahoj,"odpovedala som fádne.
,,Super svadba však?"spýtal sa ma.
Výčitky svedomia máš chlapec môj?Máš šťastie že nemám až tak vypité,aby som si neuvedomovala,že keby som do teba začala kričať,spravila by som škandál.
Aspoň že si zajtra nebudem nič pamätať.
,,Hej."
,,Nepôjdeš si zatancovať?"
No samozrejme!Čo by si ešte nechcel?
,,Dobre,"počula som povedať moje ústa.
Ako je to možné?
A prečo moje telo vstáva zo stoličky?
Halóóóóó!
Ja som tu!
A ja nechcem ísť tancovať na romantickú hudbu!
Tak prečo,pre Merlina,mu dávam ruku okolo krku?
Vzdávam to!
V podstate si naozaj nič nebudem pamätať.
,,Amily už dva roky sa nerozprávame uvedomuješ si to?"vravel mi cez hudbu a tanec.
Neodpovedaj!
NEODPOVEDAJ!
,,Hej."
Aspoň že iba jedno slovo.
,,Niekedy sme boli predsa kamaráti.Teda aj napriek tomu,čo sa stalo,"pokračoval.
,,V poslednom čase ma už nebaví niečo predstierať."
Ako to,že som zrazu taká úprimná?
To je určite tým,že som opitá!
Fakt sa vzdávam.
,,Chápem.Ale mala by si vedieť,že už dva roky sa ti snažím vysvetliť ako to naozaj bolo,"povedal.
Pche!
,,Tak spusť tú výhovorku!"štekla som,ale nie príliš hlasno.
,,Tie dni som mal hrozné nervy ,vieš?"
,,Všimla som si."
,,To brat a mama.Stále som dostával všelijaké dopisy s vyhrážaním sa."
,,No a jednoducho si to neriešil tak,že by si sa porozprával so mnou a spolu sme to mohli riešiť ale s tou...onou!"
,,Amily pochop ma prosím.Nechcel som nikomu nič vysvetľovať.A zrazu proste prišla ona a ja som bol taký naštvaný,že som sa musel na niekom vybiť.Máš šťastie,že si to nebola ty."
,,Nerozčuľuj ma!Som dosť opitá na to aby som ti hneď a zaraz jednu strelila!Nevieš pochopiť ako som sa cítila!Po všetkých tých tvojich rečiach!Strašne si ma sklamal.Milovala som ťa."
Fakt už na to kašlem čo moje ústa rozprávajú!
,,Prosím poď so mnou,"povedal zrazu a viedol ma preč z tanečného parketu.
,,Nikam nejdem počuješ?Pusť ma!"
No čo ako som sa mu snažila vykrútiť zaviedol ma niekde dozadu a odmiestnili sme sa.
Nechcela som sa mu veľmi krútiť,lebo som sa mohla rozštiepiť ale hneď ako som sa mohla nadýchnuť,strelila som mu facku.
Chytil sa za líce ale nezdalo sa,že by ho to bohvieako bolelo.
Vytiahla som prútik a mierila som mu priamo na ten jeho hnusne krásny ksicht.
On sa na mňa len usmial a približoval sa stále bližšie.
Mohla som ho znehybniť ale...no bola som opitá!
Už bol pri mne naozaj blízko a jemne mi odstrčil ruku s prútikom.
Nahol sa ku mne a začal ma bozkávať.
Pustila som prútik na zem a oblapila ho rukami okolo krku.
Dnes mám právo podľahnúť.
Som predsa opitá no nie?


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Evanska Evanska | Web | 4. listopadu 2009 v 21:31 | Reagovat

Podľahnúť, ale len bozkom? :D Lilina svadba bola pekná :) Tak nejako podobe typicky som si ju predstavovala. Musím si ešte dobehnúť staré kapitoly, takže nemám celkom prehľad, ale to sa napraví 8-) Krásna kapitola Kika :-)

2 Evanska *nedočkavo luská prstami* Evanska *nedočkavo luská prstami* | Web | 8. listopadu 2009 v 11:41 | Reagovat

Ale myslím, že niečo tomu chýba. Niečo ako pokračko :D
Čo takto pridať ďalšiu kapitolu, hmm?
Ako fakt, baví ťa to? :D:D:D:D Držať ma takto v napätí. No tááák ja chcem pokračko! Hneď a zaraz, ako Amily hneď a zaraz strelila facku :D Prepáč, že otravujem, ale fakt by si mohla pohnúť pozadím!  :-D  ;-)

3 Evanska Evanska | Web | 8. listopadu 2009 v 11:42 | Reagovat

To som zase ja :D Súhlasím, je fakt veľmi vydarená! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama