9.Kapitola-...alebo už nič nebude také ako predtým...

14. listopadu 2009 v 20:36 | Kikush |  Zabudni,zabudni,zabudni
Tak a opäť sa hlásim k službe :D
No revala som keď som písala túto kapitolu a opäť som ju nechala tak akoby nedokončenú aby sa mala Evanska nad čím rozčuľovať :D
Ale proste mám s Lily a Jamesom ešte veľké plány


9.Kapitola
...alebo už nikdy nebude nič také ako predtým...

Keď som sa znovu nadýchla stála som pred bránou nášho domu.
Vlastne to už nebol dom.
Bola to zrúcanina.
Prudko som odtvorila malú bráničku a bežala som rovno doprostred toho chaosu.
Ak som niekedy videla niečo hrozné,nebolo to nič v porovnaní s tým,čo bolo toto.
Ťažko by sa to dalo vôbec opísať,také to bolo hrozné.
Ako po požiari.
Lenže tu bol do vzduchu vyhodený celý dom.
Stála som v obývačke a rukou som si prikrývala ústa,lebo by som určite začala kričať.
Ako je možné,že som neochránila môj domov dostatočne?
Čo to všetko znamená?
Stála som tam s prútikom v ruke a v absolútnom šoku.
Všade bolo plno nehybných fotiek.
Zbadala som jednu,fotku mojich rodičov zo svojej vlastnej svadby.
Dívala som sa na moju mamu,tak strašne podobnú mne až na oči,ktoré mám po otcovi.
Mama bola celá v bielom,usmievala sa a ja som sa na ňu nedokázala pozrieť.
Nemohla som sa pozerať na najlepšiu bytosť na svete a pritom vedieť,že...že...
Prečo neplačem?
Nie to nemôže byť pravda,nemôžu byť...
Vtom som počula za sebou krik.
,,Petunia?"povedala som piskľavým hlasom.
Týčila sa nadomnou,ústa dokorán a v hrôze pustila tašku,čo mala v ruke na zem.
Potom na mňa ukázala a začala kričať.
,,TO TY!TY A TIE TVOJE NESKUTOČNÉ SCHOPNOSTI!TY SI ICH ZABILA!"vrieskala až sa to v prázdnej ulici len tak ozývalo.
Potom sa otočila a rozbehla sa preč.
Ako dlho som sa s Petuniou nevedela poriadne porozprávať?
Od čias,keď som nastúpila na Rokfort.
Nechápala som,prečo ma odvtedy tak strašne nenávidí.
Teraz to už chápem.
Áno,ja som ich zabila.
Lebo som ich nedokázala ochrániť.
Lebo som mala poprosiť Dumbledora,aby on začaroval náš dom.
A on by ho začaroval tak,že by sa k nám nedostali.
Zrazu som sa začala posúvať dozadu,akoby som chcela nenápadne ujsť.
Narazila som však na kus steny.
Oprela som sa o ňu a zviezla som sa dole.
Buchla som hlavou do tej žltej steny,na ktorej kedysi viseli moje kresby,ktoré som kreslila ešte keď som bola malá.
Je irónia,že práve vtedy,keď som si na to spomenula som zbadala jednu dosť vydarenú.
Bola som na nej ja,Petunia,mama a otec.
Rodina ktorú som stratila.
Rodina,ktorá sa nevráti.
Nikdy.
Skrčila som nohy a rukami som si ich objala.
Hlavu som si položila na kolená a vtedy to prišlo.
Rozplakala som sa.
Ale nebol to ten plač,ktorý keď sa skončí,je vám lepšie.
Nie,je to presne ten plač,ktorý neutícha a ktorý bolí.
Bolí,pretože sa v mojom srdci vytvorila prázdna diera.
Prečo sa takéto veci stanú akurát vtedy,keď to najmenej čakáte?
Možno som s tým mala počítať.
Moji rodičia sú muklovia.
Teda...boli...
Plakala som celý čas,sotva som si uvedomila,že začalo pršať.
Len som sa začala triasť aj od zimy.
Vlasy som mala úplne mokré,dažďová voda sa mi miešala so slanými slzami,ktoré som ani nestíhala rátať.
Vychádzali zo mňa tlmené vzlyky plné bolesti.
Ani som si neuvedomovala,že sa mi ktosi dotkol pleca,keď som začula známy hlas.
,,Lily..."
Okamžite som vedela kto to je,nemusela som ani zdvihnúť hlavu,ale napriek tomu som ju zdvihla.
Hľadel sa na mňa tými svojimi nádhernými očami,plnými môjho smútku,pretože nechcel aby som bola nešťastná.
Čítala som mu to z očí, vtej chvíli som vedela,že to chce momentálne najviac,ale nevedel ako mi pomôcť.
Netušil,že mi pomohol už len tým,že prišiel.
Len čo som sa naňho pozrela preušila som pohľad,oprela som si hlavu o stenu a rukávom som si utrela slzy,ktoré mi z očí neustále išli prúdom.
,,Lily ja...je mi to ľúto,"povedal,lebo lepšie nemohol vyjadriť to,čo by sa v takýchto chvíľach malo hovoriť.
Ani ja by som to nevedela.
Prudko som zavrela oči,aby som potlačila ďalšie slzy.
Vtom mi zobral tvár do svojich dlaní,čím ma prinútil sa naňho pozrieť a pustiť všetky tie slzy,čo mu začali stekať po rukách.
Jednu mi zotrel.
,,Ver mi.Keby sa to dalo.Ja...urobil by som všetko,čo by som mohol,dal by som všetko,aby sa vrátili.Išiel by som namiesto nich,"povedal a ja som sa zarazila.
Pustil mi tvár pohladil ma po vlasoch a ja som sa mu schúlila do náruče.
Pritúlil si ma na hruď a ja som zavrela oči.
Tíšil ma až kým sa mi telo neprestalo otriasať od vzlykov.
Viacej už plakať nemôžem.
Nesmiem.
Kvôli nemu.
,,Lily,mali by sme sa vrátiť.Potrebuješ sa vyspať,"povedal,ale stále si ma tisol k telu.
,,Nechcem sa tam vrátiť.Nechcem nikomu nič vysvetľovať,"povedala som chrapľavým hlasom.
,,Ak chceš...ja im môžem povedať aby sa nevypytovali.A môžem im to vysvetliť.Nemusíš hovoriť nič."
Otočila som hlavu,aby som sa mu mohla pozrieť do očí.
A neviem ako sa to stalo,ale...pobozkala som ho.
Vycítila som,že je prekvapený,ale opätoval mi ho a potom sa zarazil a prerušil ten úžasný bozk.
Prehltla som.
Opatrne sa postavil a potom mi pomohol vstať.
Objala som ho okolo krku a pritisla som sa k nemu čo najbližšie.
Potom sme sa odmiestnili.

Zobudila som sa v Nemocničnom krídle.
Pamätám si len toľko ako som odpadla a potom mi Pomfryová naliala niečo do hrdla.
Zrejme niečo na bezsenný spánok.
Počula som okolo seba tlmené hlasy.
Pomaly som rozoznávala,kto tam so mnou je.
,,Nemala tu byť aj Alice?Nech tu Lily nie je sama,"povedal Sirius.
,,Povedala,že o chvíľu príde.A Lily sama nebude,budem tu s ňou ja,"povedal James.
,,Paroháč už si nespal takmer tri noci.A teraz keď máš naozaj príležitosť sa konečne poriadne vyspať tak tu budeš s Lily?Veď je tuhá ešte sa nezobudí."
,,Už nikdy ju nenechám samu.Nedopustím,aby mala v tvári taký výraz aký mala včera."
,,James..."
,,Nechaj ma."
,,Možno by si jej mal všetko povedať."
,,Mám jej to ešte viac skomplikovať?Možno by som jej to povedal predtým,ale teraz...nechcem jej spôsobiť ďalšiu bolesť.Budem pri nej.Ak ma bude potrebovať.Ako jej kamarát."
Začala som sa mrviť a pomaly som zaklipkala očami.
Budem sa tváriť že so nič nepočula.
Hneď ako som poriadne otvorila oči pri mne stál James a držal ma za ruku.
,,Ako sa cítiš?"spýtal sa ustarostene.
Pomaly som si začala spomínať na všetko,čo sa minulú noc stalo.
Doliehal na mňa smútok,ale nemala som silu na ďalšie slzy.
Nie potom,čo som počula.
,,Divne,"povedala som.
,,James ja...ďakujem ti...neviem...čo by som bez teba robila..."zasekávala som sa a snažila som sa potlačiť vzlyky.
,,Neboj sa Lily...všetko bude dobré.Raz..."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mina Mina | Web | 21. listopadu 2009 v 18:31 | Reagovat

Pekné :-D A dojímavé - som zvedavá ako to bude pokračovať . :-D

2 nat nat | Web | 24. listopadu 2009 v 17:15 | Reagovat

....ღღღღღღ......................ღღღღღღ
..ღღღღღღღღღ............ღღღღღღღღღ
ღღღღღღღღღღღღ....ღღღღღღღღღღ
ღღღღღღღღღღღღღ.ღღღღღღღღღღ
..ღღღღღღღღღღღღღღღღღღღღღღ
....ღღღღღღღღღღღღღღღღღღღღ
........ღღღღღღღღღღღღღღღღღ
..............ღღღღღღღღღღღღღ
....................ღღღღღღღღღ
........................ღღღღღღ
...........................ღღღღ
............................ღღღ
.............................ღღ
..............................ღ
............................ღ
.........................ღ
......................ღ
..................ღ
.............ღ
.........ღ
......ღ
....ღ
......ღ.......................ღ....ღ
..........ღ..............ღ...............ღ
..............ღ......ღ.....................ღ
...................ღ........................ღ
................ღ.......ღ..............ღ
..............ღ.............ღ....ღ
.............ღ
...........ღ
..........ღ
.........ღ
.........ღ
..........ღ
..............ღ
...................ღ
..........................ღ
...............................ღ
.................................ღ
.................................ღ
..............................ღ
.........................ღ
..................ღ
.............ღ.........ღ
.....ღ
...ღ
.ღ.............................ღ....ღ
ღ..........................ღ...........ღ
.ღ......................ღ................ღ
..ღ...................ღ..................ღ
...ღ....................................ღ
.....ღ................................ღ
........ღ.........................ღ
...........ღ...................ღ
..............ღ..............ღ
..................ღ.......ღ
.....................ღ..ღ
Tohle pošli všem svím ♥ SB ♥ jestli je máš ráda jak ja tebe !!!

3 Evanska Evanska | Web | 24. listopadu 2009 v 19:15 | Reagovat

Hej, hej, hej! To má byť vtip?! čo jej chce James povedať? Máš pravdu, budem hundrať celý večer :D Už "predhovor" ma vyľakal, lebo som sa bála, čo sa stane a ako to hnusne skončíš. Opovážiš sa meškať s kapitolou. Som taká zvedáv! čo sa stane?!Chúďa Lily, veľmi pekne si opísala jej bolesť a James za ňou prišiel a bol k nej taký milý. Makja z Dˇalšou, jasné? :-D A ten bozk. Júú :-)

4 Natsuko Natsuko | E-mail | Web | 19. prosince 2009 v 23:00 | Reagovat

prepac za slash ale mam novu stranku. este na nej nic nieje ale bola by som rada keby si sa na nu obcas mrkla a nechala nejaky koment k mojim poviedkam. vopred dakujem 8-)  8-)  8-)

5 Evanska Evanska | Web | 2. ledna 2010 v 15:09 | Reagovat

hej! nemala si makať s ďalšou?! háá? toto má byť čo? Makaj drahá, lebo poznám pár ľudí, ktorí robia fakt veľké vzbury, čo keby som na teba poštvala usú? Boj sa, tras sa, teš sa, smej sa! :D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama